Obnova drevenej zvonice v Inovciach a ďalšie aktivity

Počas uplynulých 18 mesiacov bolo obnovených 5 národných kultúrnych pamiatok – drevené chrámy v Topoli, Inovciach, Šmigovci a Hrabovej Roztoky a židovský cintorín v Topoli. Pre lepšiu orientáciu turistov, spoznávajúcich krásy Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, bolo osadené nové dopravné značenie, tzv. hnedé tabule propagujúce až 4 kultúrno-turistické ciele. Na križovatke pred obcou Topoľa, boli osadené tabule „Topoľa – drevený chrám a židovský cintorín” a v obci Dúbrava zas tabule „Drevené chrámy Šmigovec, Hrabová Roztoka”.

Tieto aktivity však neboli v rámci projektu posledné. Správcom programu – Úradom vlády SR bola schválená zmena projektu, vďaka ktorej boli nevyčerpané grantové prostriedky použité na ďalšie činnosti spojené so záchranou kultúrneho dedičstva. Takto bola ešte v uplynulom mesiaci apríl, teda v závere realizácie projektu inštalovaná nová elektrická rozvodná skriňa dreveného chrámu v Inovciach, kompletne opravená šindľová krytina a opláštenie drevenej zvonice v Inovciach, zrealizované nové elektrické rozvody a signalizačné zabezpečenie dreveného chrámu v Hrabovej Roztoke a tiež uskutočnená prvá etapa reštaurovania najpoškodenejších náhrobných kameňov židovského cintorína v Topoli.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zvonica v Inovciach pred rekonštrukciou

IMG_20160531_161220

Zvonica po rekonštrukcii

Aktivity boli uskutočnené v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Za nami je prvá etapa reštaurovania náhrobných kameňov židovského cintorína

Židovský cintorín v Topoli je druhým najväčším v regióne Snina. Najstaršia zmienka o ňom pochádza z rokov 1865 a 1866, kedy bol zakreslený do katastrálnej mapy obce. Počas minulého roku boli v rámci komplexnej obnovy z plochy cintorína odstránené nálety a poškodené dreviny, tiež bola obnovená pôvodná kamenná ohrada a zrealizované nové oplotenie z dreva. Oproti doteraz uvádzanému počtu približne 40 náhrobných kameňov bolo po vyčistení a odstránení náletov identifikovaných až 59 náhrobných kameňov, ktoré boli vyčistené od machu a lišajníkov. Takmer polovica z nich je zachovalých, zvyšné sú poškodené, predovšetkým polámané, rozštiepené, s prasklinami, prípadne vrastené v drevinách.

Tento rok bola Úradom vlády SR – správcom programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva“, schválená zmena projektu, vďaka ktorej bola z úspor projektu v apríli uskutočnená prvá etapa reštaurovania a konzervačných prác, zameraná na záchranu najviac poškodených, ale aj umelecky a historicky najvzácnejších náhrobných kameňov židovského cintorína v Topoli.

Z celkového počtu 59 náhrobných kameňov bolo v rámci prvej etapy pod taktovkou akademického sochára Martina Kutného z Bardejova petrifikovaných 25 kameňov, z nich 7 bolo navyše zlepených. Načasovanie petrifikácie a stabilizovania prasklín pred nastávajúcou zimou pomôže významne spomaliť proces degradácie náhrobných kameňov židovského cintorína v Topoli, kde sú pochovaní viacerí rabíni (Alexander Ješiaja, rabín Jakub – syn rabína Izraela, rabín Dov Baar, rabín Chaim – syn rabína Moše Ahrona…) a ich rodinní príslušníci.

Aktivity boli uskutočnené v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Drevené chrámy v Šmigovci a Hrabovej Roztoke po dlhých rokoch chátrania sprístupnené návštevníkom

Oba chrámy sú architektonicky rozdielne, napriek tomu majú niekoľko spoločných znakov. Sú z 18. storočia, čo potvrdzujú archívne záznamy, ale tiež niekoľko stavebných zmien dokumentujúcich ich prestavby, uskutočnené v minulých storočiach. Ako jediné na Zemplíne majú svoje zrubové konštrukcie opláštené doskami. Dlhé roky neboli vôbec využívané. Ich vlastníkom je Gréckokatolícka cirkev, farnosť Šmigovec.

Po štyroch mesiacoch intenzívnych rekonštrukčných prác sú chrámy dokončené a sprístupnené.

Lákadlom by mala byť výstava Ikony Zemplína spracovaná v dvoch tematických blokoch. V chráme Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci, ktorý je zatiaľ stále bez svojho ikonostasu, je inštalovaná výstava ikon byzantizujúceho typu. Návštevníci tak môžu vidieť prostredníctvom fotoreprodukcií na jednom mieste historicky a umelecky najvzácnejšie ikony zo Zemplína z 15. a 16. storočia, ktorých originály sa dnes nachádzajú vo viacerých múzeách a galériách Slovenska.

IMG_5182

Druhá časť výstavy zameraná na ikony haličsko-karpatského typu zo 17. a 18. storočia, je inštalovaná v predsieni chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke. Prostredníctvom nej získajú návštevníci zaujímavé informácie o objavoch v ikonografii drevených chrámov Cyklistického chodníka ikon Nová Sedlica – Inovce, zistených vďaka náročnej práci reštaurátorov.

IMG_5151

Výstava bola pripravená aj vďaka sprístupneniu expozícií a archívu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Šarišského múzea v Bardejove, Šarišskej galérie v Prešove, Vihorlatského múzea v Humennom a Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.

V prípade záujmu navštíviť oba chrámy a vidieť spomínanú výstavu, kontaktujte správcu farnosti Šmigovec: Mgr. Vladislav Marčák +421 911 812 175

Pre lepšiu orientáciu turistov, spoznávajúcich krásy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, bolo v obci Dúbrava osadené nové dopravné značenie, tzv. hnedé tabule propagujúce kultúrno-turistický cieľ „Drevené chrámy Šmigovec, Hrabová Roztoka”.

20160527_112357

Aktivity boli uskutočnené v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet projektu bol takmer 300 000 EUR, z toho rekonštrukcia chrámov v Šmigovci a Hrabovej Roztoke a reštaurovanie mobiliáru v Hrabovej Roztoke bolo vo výške takmer 154 000 EUR, z čoho grant predstavuje až 90 %. Zvyšných 10 % spolufinancovali organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.

Zreštaurovaný ikonostas je späť v Hrabovej Roztoke

Ešte v decembri minulého roka boli dokončené reštaurátorské práce mobiliáru dreveného gréckokatolíckeho chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke. Zreštaurovaný bol ikonostas, ale tiež vzácne ikony prestolu, žerveníka a ďalší mobiliár chrámu – dva procesiové kríže a truhlica. Dnes je už ikonostas aj spomínaný mobiliár späť v Hrabovej Roztoke. Reštaurátorské práce boli uskutočnené Oblastným reštaurátorským ateliérom Pamiatkového úradu v Bratislave v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaného z Grantov EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, spolufinancovaného organizáciou Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát.

Najstarší údaj o ikonách v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke pochádza z roku 1750 z kanonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Emanuela Olšavského. Biskup o nich zaznamenal: „Obraz jeden Bohorodičky, druhé (ikony) staré“.  Z daného zápisu vyplýva, že na ikonostase sa nachádzali tri hlavné ikony s cárskymi dverami, ikona Mandylion, Deesis a Ukrižovanie, tak ako bývalo v tom období pravidlom. Chýbal rad apoštolov a prorokov. Samostatne sa nachádzali ešte ikona Posledného súdu a ikony na prestole a žertveníku. Slovo „staré“ naznačovalo, že mohli pochádzať predovšetkým zo 16. storočia a teda boli napísané v duchu byzantských tradícií.

Štvrtou hlavnou ikonou na ikonostase bola už spomínaná ikona sv. Bohorodičky Hodigitrie. Tá bola oproti ostatným novšieho dáta, buď zo 17. storočia, resp. prvej polovice 18. storočia. Žiadna z ikon, ktoré uvádzal biskup Emanuel Olšavský, sa do dnešných dní v chráme nezachovala. Počas aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcie chrámu sa však našlo niekoľko fragmentov z prestolu a ikonostasu. Pozornosť si zaslúži predovšetkým medailón z rámu cárskych dverí zo 17. storočia a medailón a drevorezba anjelika z rámu niekdajšej ikony sv. Bohorodičky Hodigitrie.

Po vizitácii biskupa Emanuela Olšavského, v priebehu druhej polovice 18. storočia, došlo v chráme k postupnej výmene ikon. Dnes je zrejmé, že ikony v Hrabovej Roztoke boli napísané vo viacerých obdobiach a teda aj rôznymi ikonopiscami.

Najstaršou časťou ikonostasu sú cárske dvere zo 17. storočia, premaľované v roku 1794, o čom svedčí nápis pod postavou sv. Bazila Veľkého: „Tento obraz dala namaľovať Olena Danková 1794“. Sú raritou aj vďaka zobrazeniu Jesseho stromu s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. O niečo mladšia, z 18. storočia, je celá vrchná baroková časť ikonostasu. Štvrtý rad, tzv. rad prorokov pozostávajúci zo šiestich medailónov s dvojicami prorokov a centrálnym krížom, plne zodpovedá zásadám ikonografie. Na kríži je nápis Isus Christus v troch jazykoch – hebrejčine, gréčtine a latinčine. Tretí, tzv. apoštolský rad s ikonou Krista Pantokratora v strede, sa už vyznačuje západnými atribútmi, podľa ktorých možno jednotlivých svätcov dobre rozpoznať – nôž (sv. Bartolomej), pero (sv. Lukáš), kľúč (sv. Peter), čaša (sv. Ján) či píla (sv. Simon). Mená svätcov v azbuke, typické pre byzantské ikony, tu však chýbajú. V druhom rade sviatkov nebolo dodržané ich poradie podľa východného kalendára, navyše ikonopisec tu vniesol niektoré ľudové prvky, predovšetkým na ikone Roždestvo Isusa Christa (Narodenie Ježiša Krista), kde sú zobrazení pastieri v dobovom oblečení. Takéto stvárnenie je na ikonách skutočne ojedinelé a dnes vďaka tomu vieme ako vyzeral mužský ľudový kroj Rusínov v 18. storočí. Dolný, tzv. hlavný rad nemožno považovať za ikony, ale skôr za maľby naivného ľudového maliara, ktoré sú na plátne. Sv. Bazil Veľký, ktorému je chrám zasvätený, je zobrazený v celku, zatiaľ čo ostatní svätí sú zobrazení len po kolená. Zvláštne je, že na jeho hlavu autor akosi pozabudol nakresliť biskupskú mitru. Tú nakreslil vedľa svätca.

Medzi umelecké skvosty chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke patrí jednoznačne prestolná ikona Ukrižovanie z 18. storočia, ktorá je takmer na vlas podobná prestolnej ikone chrámu sv. Mikuláša Biskupa v blízkej obci Ruská Bystrá. Ikona osadená v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme, je dielom veľmi šikovného ľudového majstra – ikonopiscu, ktorý Ježiša zobrazil s polozavretými očami, veľkými dlaňami a veľmi krátkymi nohami. Navyše celé telo má Ježiš neobvykle pokryté množstvom rán a z nich prýštiacich kvapiek krvi. Bohorodička má nad Ježišom emotívne rozpäté ruky. Slnečnice nad ramenami kríža predstavujú slnko a mesiac. Rovnako nádherný a bohato vyrezávaný je procesiový kríž so zobrazením Bohorodičky. Z toho istého obdobia pochádza i ďalšia ikona Ukrižovanie na žertveníku.

Miroslav Buraľ

Konferencia “Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo”

V stredu 20. apríla 2016 sa v priestoroch kultúrneho domu v Ubli uskutočnila konferencia na tému „Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo – neoddeliteľná súčasť európskeho dedičstva“, realizovaná v rámci projektu Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon podporeného z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu SR.

Dôležitosť a vážnosť podujatia potvrdili svojou prítomnosťou vzácni hostia, J. E. Inga Magistad, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, Eva Gašperanová, poradkyňa pre Granty EHP a Nórska, Jaroslav Mojžiš, riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska Úradu vlády SR, Eva Semanová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove ale tiež Giora Solar, architekt, konzervátor a čestný obyvateľ mesta Bardejov, ktorý sa v roku 2000 pričinil o zápis Bardejova na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pozvanie prijali aj viacerí starostovia obcí z okresov Snina a Sobrance, správcovia gréckokatolíckych farností, zástupcovia múzeí a galérií v regióne, zástupcovia organizácií pôsobiacich v cestovnom ruchu a mnohí ďalší.

Po úvodných príhovoroch Nadeždy Sirkovej, starostky obce Ubľa, J. E. Ingy Magistad a Jaroslava Mojžiša nasledovali príspevky zamerané na rusínske dedičstvo a kroky pre jeho záchranu. Prvým bola prezentácia Daniely Galandovej, riaditeľky neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, ktorá podrobne predstavila aktivity záchrany všetkých piatich nehnuteľných a desiatich hnuteľných národných kultúrnych pamiatok zahrnutých v spomínanom projekte, ich stav pred a po obnove, ale tiež ďalšie plány a pripravované aktivity pre spoločnú propagáciu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na Zemplíne. Miroslav Buraľ, predseda správnej rady Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát vo svojom príspevku prezentoval zaujímavé architektonické prestavby drevených chrámov v Topoli, Hrabovej Roztoke, Šmigovci, Ruskej Bystrej aj Inovciach, urobené v minulých storočiach šikovnými majstrami. Staviteľské zmeny bolo možné pochopiť najmä vďaka rekonštrukčným prácam striech a opláštení chrámov uskutočnených v rámci projektu. Rovnako prezentoval aj vplyv a prelínanie západnej kultúry do východnej v ikonografii a jej postupné zmeny od 16. až po 20. storočie. Z dôvodu komplexnosti témy kultúrneho dedičstva Rusínov bol do programu konferencie zaradený aj príspevok reštaurátora Štefana Kocku, prezentujúci obnovu vzácnych liturgických kníh z chrámov východného obradu z okresu Snina, financovaný z dotácie vlády SR schválenej ešte v roku 2014, ktorú získalo Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličskej doliny a vďaka čomu bolo zachránených až 21 kníh zo 17. až 18. storočia a urobená reprodukcia tzv. ostrožnických pergamenových zvitkov z 12.-13. storočia, pochádzajúcich z obce Ostrožnica, ktorá zanikla z dôvodu výstavby Vodárenskej nádrže Starina.

Druhý blok prednášok venovaný židovskému kultúrnemu dedičstvu, otvorili Peter a Pavol Hudákovci z občianskeho združenia OZ Vita in suburbium Bardejov, ktorých témou bol osud židovských pamiatok na severovýchode Slovenska. Prezentovali viaceré historické súvislosti vyplývajúce z bezprostredného susedstva regiónov Šariš a Zemplín s poľskou a ukrajinskou časťou Haliče. Na konkrétnych prípadoch ukázali negatívny dopad nezáujmu verejnosti o túto problematiku, ale aj pozitívne iniciatívy záchrany židovskej kultúry, poväčšine vďaka aktivitám tretieho sektora ale aj zodpovednému prístupu a záujmu niektorých zástupcov samospráv. Séria prednášok bola ukončená príspevkom Márie Bobrikovej, starostky obce Topoľa, ktorá prezentovala komplexnú obnovu židovského cintorína v Topoli – druhého najväčšieho v sninskom regióne, po obnove patriaceho k najkrajším.

Účastníci konferencie mali tiež možnosť vidieť výstavu Ikony Zemplína, ktorá bude od mája inštalovaná v drevených chrámoch v Šmigovci a Hrabovej Roztoke.

Po ukončení konferencie nasledovala obhliadka drevených chrámov v Šmigovci, Hrabovej Roztoke a Topoli, a taktiež židovského cintorína v Topoli. Až tri z týchto národných kultúrnych pamiatok boli pred realizáciou projektu v havarijnom stave. Vďaka grantu sa po rokoch stávajú opäť skvostami Východných Karpát.

Drevený chrám v Hrabovej Roztoke prechádza veľkou rekonštrukciou

Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke z prvej polovice 18. storočia nebol využívaný už dlhé roky. Chátral rovnako ako chrám v susednej obci Šmigovec. Jeho havarijný stav sa v dnešných dňoch stáva minulosťou. Prípravné práce komplexnej obnovy boli začaté v januári tohto roka výrobou ručne štiepaného šindľa, klasického aj tzv. šupín, ktoré sú na vežičkách chrámu. Neskôr nasledovalo odstraňovanie nepôvodných lakových náterov drevených stien a líšt v interiéri. Hneď ako bolo možné dostať sa s technikou a materiálom na ťažko dostupný kopec, začali práce na výmene strešnej krytiny, rokmi zvetranej a spráchnivenej. Práce by mali byť hotové ešte tento mesiac, po ich dokončení bude nasledovať montáž ikonostasu, ktorého posledná etapa reštaurovania bola taktiež hradená v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet rekonštrukčných prác a reštaurovania je takmer 65 000 EUR, z čoho grant predstavuje až 90 %. Zvyšných 10 % spolufinancujú organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát, ktoré aktuálne pripravujú aj ďalšie aktivity, aby sa aj tento drevený chrám stal jedným z bodov záujmu turistov, spoznávajúcich krásy sninského regiónu a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo – pozvánka na konferenciu

Karpatské drevené cerkvi, n. o.  a  Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát

si Vás dovoľujú pozvať na konferenciu

Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo – neoddeliteľná súčasť európskeho dedičstva

v rámci projektu podporeného z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva

Termín: 20. apríl 2016 o 10:00 hod.

Miesto: Ubľa, kultúrny dom

 

Program konferencie:

10:00  Prezentácia účastníkov, privítanie  

10:15   Drevená sakrálna architektúra na Zemplíne, aktivity pre jej záchranu a efektívne využitie pre rozvoj regiónu

(Daniela Galandová, Karpatské drevené cerkvi)

10:35   Odraz prelínania východnej a západnej kultúry v ikonografii a architektúre drevených chrámov na Zemplíne

(Miroslav Buraľ, Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát)

11:00  Záchrana cyrilometodejských pamiatok Rusínov v okrese Snina

(Štefan Kocka / Ladislav Ladomirjak, Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličskej doliny)

11:20  Osud židovských pamiatok na severovýchodnom Slovenku

(Peter Hudák, OZ Vita in suburbium)

11:40  Obnova židovského cintorína v Topoli

(Mária Bobriková, Obec Topoľa)

12:00  Prestávka, občerstvenie

13:00  Šmigovec, Hrabová Roztoka, obhliadka aktuálneho stavu rekonštrukčných prác na obnove drevených chrámov

15:00  Topoľa, prehliadka židovského cintorína

Z organizačných dôvodov prosíme o potvrdenie Vašej účasti do 18. apríla 2016 na adrese: info@karpatskecerkvi.org

 

Konferencia je uskutočnená v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, spolufinancovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

EEA+Grants

sk-300x106

Stiahnuť pozvánku v PDF

 

Práce na drevenom chráme v Šmigovci napredujú

Drevený gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci postavený v rokoch 1775 – 1780, patrí medzi najmenšie v regióne Snina. Ako jediný z tunajších chrámov má zrub zvonka opláštený doskami. Chrám bol opravovaný v rokoch 1894, 1936 a naposledy v 50. rokoch 20. storočia, kedy bola namiesto poškodenej šindľovej urobená nová plechová strecha, steny v babinci boli omietnuté brizolitom a celá podlaha bola vybetónovaná.

Dnes je už väčšina nepôvodných zásahov minulosťou. Plechovú strechu nahradila strecha z drevených štiepaných šindľov, odstránené boli aj všetky nepôvodné vnútorné omietky z brizolitu, ktoré budú nahradené mazanými hlinenými, omietnutými vápnom. Tak ako kedysi. Prehnité dosky oplášťujúce zrub chrámu boli odstránené, nahradené budú novými. Betónovú podlahu nahradí kameň. Kompletne nová bude aj elektroinštalácia a vnútorné rozvody, tak aby spĺňali predpisy na protipožiarnu bezpečnosť. Práce sú realizované v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Dokončené budú v apríli 2016.

Ukončené reštaurovanie mobiliáru dreveného chrámu v Inovciach

Záverom roka 2015 boli dokončené reštaurátorské práce mobiliáru dreveného gréckokatolíckeho chrámu sv. Michala Archanjela v Inovciach. Po zreštaurovaní ikony Krista Učiteľa, ktoré bolo uskutočnené v letných mesiacoch, dostali novú tvár ďalšie 3 hnuteľné národné kultúrne pamiatky – ikona Ukrižovania na žertveníku, drevený procesiový kríž a prestolná ikona Pieta.

Reštaurátorské práce začali povrchovým očistením ikon a mobiliáru od nánosov prachu a depozitov mechanicky kefami, neskôr chemicky terpentínom. Miesta s uvoľnenou polychrómiou boli upevnené pomocou želatínovej vody. Zoxidované laky, mastné depozity a pozostatky vosku zo sviečok boli z malieb odstránené. Nánosy sekundárnej olejovej a bronzovej farby boli odstránené aj z rezbárskej výzdoby a z architektúry. Absentujúce diely rezbárskej výzdoby a ulomené časti z rastlinného ornamentu boli doplnené dorezávkami z lipového dreva. Absentujúce časti maľby a podkladu boli doplnené pružným tmelom. Naneseniu tmelov predchádzalo „trenkovanie“, podkladanie želatínovou vodou. Po vyrovnaní a odizolovaní tmelov a pôvodnej maľby oživujúcim zriedeným damarovým lakom bola na poškodených miestach realizovaná nápodobivá retuš akvarelovými farbami. Novo dorezané časti rámov boli zlátené plátkovým zlatom pôvodnou technológiou na červený poliment. Pôvodné stmavnuté striebro sa podporilo práškovým striebrom, na ktoré sa nanášali zelené a červené lazúry. Záverečné lakovanie ikon ako aj časti architektúry bolo vykonané najskôr damarou s terpentínom v pomere 1:3 a po zaschnutí polomatným filmom.

Najviac poškodenou bola ikona Pieta, ktorej autorom je Michal Mankovits (signovanie na zadnej strane 1842). Ikona bola prasknutá po celej dĺžke. Po demontáži profilovaných líšt rámu bola spevnená pomocou drevených kolíkov. Zadná strana ikony bola opatrená náterom zriedeného vosku.

Práce boli uskutočnené v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaného z Grantov EHP a rozpočtu Slovenskej republiky, spolufinancovaného organizáciami Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.

Kontrolný deň v ORA Bratislava

V piatok 11. decembra 2015 sa v priestoroch Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave uskutočnil aj za účasti zástupcov Krajského pamiatkového úradu Prešov kontrolný deň s cieľom zhodnotiť doteraz uskutočnené reštaurátorské práce na ikonostase a prestole z dreveného chrámu z Hrabovej Roztoky.

Prvé etapy reštaurovania vzácneho mobiliáru, ktorý je hnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, boli v uplynulých rokoch financované Ministerstvom kultúry SR a spolufinancované Gréckokatolíckym Arcibiskupským úradom v Prešove. Posledná etapa reštaurovania v objeme 16 265 € je zahrnutá v projekte „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaná z Grantov EHP a spolufinancovaná organizáciami Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.

Na kontrolnom dni boli prezentované doteraz zreštaurované časti ikonostasu a mobiliáru (ikony hlavného radu, ikony tretieho radu Apoštolov, prestol, procesiový kríž a truhlica), ale tiež časti mobiliáru pred dokončením (cárske dvere a ikony radu sviatkov). Reštaurátorské práce by mali byť ukončené v decembri 2015, inštalácia ikonostasu v chráme bude až po ukončení rekonštrukčných prác na chráme, ktoré je predpokladané v apríli budúceho roku.

Odovzdanie stavenísk v Šmigovci a Hrabovej Roztoke

Po schválení procesu verejného obstarávania a uzatvorení zmlúv v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“ boli začiatkom decembra 2015 odovzdané posledné dve staveniská. Práce na drevených chrámoch v Šmigovci a v Hrabovej Roztoke, ktoré sú oba vo vlastníctve Gréckokatolíckej farnosti Šmigovec, začnú v závislosti od počasia ešte tento rok. Podľa zmluvy by mali byť ukončené v apríli 2016.

Na drevenom chráme v Šmigovci bude vymenená plechová krytina veže za drevenú šindľovú, vymenené bude aj vonkajšie doskové opláštenie chrámu. Strecha aj konštrukcia zrubu bude ošetrená povrchovým náterom. V interiéri budú obnovené vnútorné omietky a podlaha. V Hrabovej Roztoke bude kompletne vymenená celá šindľová krytina, ktorá je v havarijnom stave, tiež poškodené krokvy. Všetky drevené zrubové konštrukcie budú vyčistené, impregnované náterom proti hubám, škodcom a plesni a finálne ošetrené povrchovým náterom. Rekonštrukčné práce v objeme takmer 138 000 € budú hradené z Grantov EHP vo výške 90 %. Spolufinancovanie 10 % zabezpečujú organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.

Topoľa patrila v 19. storočí v regióne Snina k významným sídlam židovskej komunity

Bohužiaľ sa nezachovali dôležité listinné materiály, ktoré by nám pomohli odkryť dodnes málo známu minulosť obce Topoľa. Aspoň čiastočne však vypovedali staré nápisy na pieskovcových náhrobných kameňoch židovského cintorína, ktorý bol nedávno komplexne obnovený vďaka grantom EHP a iniciatíve miestnych občanov. Z textov náhrobných kameňov písaných v archaickej hebrejčine je zrejmé, že v Topoli sú pochovaní viacerí rabíni a ich rodinní príslušníci – rabín Moše Ahron (zom. ???), rabín Chaim (zom. 1820), rabín Jakub (zom. 1862), rabín Dov Baar (zom. pred. r. 1869), rabín Alexander Ješiaja (zom. 1871). A my ďalej pátrame po archívoch, aby sme Vám už čoskoro povedali viac.

Tu odpočíva starý muž, ktorý prežil veľa dní, šiel stále správnou cestou, náš učiteľ, rabín Chaim,syn rabína Moše Ahrona - 13.09.1820 TNCA = nech jeho duša dosiahne požehnania na pomedzí života

Tu odpočíva starý muž, ktorý prežil veľa dní, šiel stále správnou cestou, náš učiteľ, rabín Chaim,syn rabína Moše Ahrona – 13.09.1820 TNCA = nech jeho duša dosiahne požehnania na pomedzí života

Tu odpočíva panna a nevesta, dcéra rabína Chaima (Chaim = život), ktorá umrela 24.02.1822 (bez uvedenia mena)

Tu odpočíva panna a nevesta, dcéra rabína Chaima (Chaim = život), ktorá umrela 24.02.1822 (bez uvedenia mena)

Tu odpočíva Rajzel, dôležitá a poctivá žena, dcéra rabína Tcvi – 01.02.1848

Tu odpočíva Rajzel, dôležitá a poctivá žena, dcéra rabína Tcvi – 01.02.1848

Tu odpočíva rabín Jakub, muž šľachetný, spravodlivý a múdry, syn nášho učiteľa rabína Izraela, 20.09.1862. TNCA

Tu odpočíva rabín Jakub, muž šľachetný, spravodlivý a múdry, syn nášho učiteľa rabína Izraela, 20.09.1862. TNCA

Tu odpočíva rabín Alexander Ješiaja, muž šľachetný a spravodlivý, 02.04.1871. TNCA

Tu odpočíva rabín Alexander Ješiaja, muž šľachetný a spravodlivý, 02.04.1871. TNCA

Tu odpočíva starý, úprimný, spravodlivý, múdry, štedrý muž, syn rabína Abraháma, ktorý umrel v druhý deň sviatku Sukot (oslava odchodu Židov z Egypta) roku 1853 (bez uvedenia presného dátumu)

Tu odpočíva starý, úprimný, spravodlivý, múdry, štedrý muž, syn rabína Abraháma, ktorý umrel v druhý deň sviatku Sukot (oslava odchodu Židov z Egypta) roku 1853 (bez uvedenia presného dátumu)

Tu odpočíva muž úprimný, spravodlivý a múdry, ktorý bol vzorom pre svojich synov, pomáhal chudobným, prinášal obetu Bohu i ľuďom, dôležitý pre celú spoločnosť, náš učiteľ a rabín Dov Baar, syn nášho rabína a učiteľa Izáka, ktorý umrel s dobrou povesťou 27.10. (bez uvedenia roku)

Tu odpočíva muž úprimný, spravodlivý a múdry, ktorý bol vzorom pre svojich synov, pomáhal chudobným, prinášal obetu Bohu i ľuďom, dôležitý pre celú spoločnosť, náš učiteľ a rabín Dov Baar, syn nášho rabína a učiteľa Izáka, ktorý umrel s dobrou povesťou 27.10. (bez uvedenia roku)

S prekladom z archaickej hebrejčiny do angličtiny a následne slovenského jazyka nám nezištne pomohli p. Yehuda Levi, Omri Goz a Mária Sakmárová, žijúci v Prahe. Ďakujeme!

 

Židovský cintorín v Topoli – mesiac pred dokončením obnovy

Stovky odpracovaných hodín v rámci aktivačných prác pod vedením Obce Topoľa – nášho projektového partnera, ale aj miestnych dobrovoľníkov. Výsledok za 8 mesiacov práce je viditeľný už dnes. Židovský cintorín v Topoli, ktorý je druhým najväčším v okrese Snina a je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2000, sme doslova vyrvali stromom a náletom, ktoré za tie roky na cintoríne zbujneli. Až tak, že stromy niektoré pieskovcové náhrobné kamene nenávratne zničili. Ale to je už minulosť. V rámci obnovy boli z plochy cintorína odstránené odumreté koreňové systémy a náletové dreviny, poškodzujúce náhrobné kamene. Kamenná ohrada rozvalená na nepoznanie bola opravená a z dôvodu ochrany cintorína pred lesnou zverou bola doplnená dreveným oplotením zo žrďoviny. Máme pred sebou ešte necelý mesiac prác – dokončiť striešky na drevenej ohrade, vyčistiť a ošetriť náhrobné kamene od machov a lišajníkov a vyčistiť a vyznačiť prístupovú cestu. Všetky práce, realizované v rámci projektu “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon”, podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, budú ukončené v novembri tohto roku.

Pozrite si fotky z realizácie prác

Nepoznaná história dreveného chrámu v Inovciach

Inovce, obec administratívne patriaca do okresu Sobrance, je najvyššie položenou obcou Ubľanskej doliny. Až do 60. rokov 20. storočia bola súčasťou vtedajšieho sninského okresu. Má nádhernú polohu pod masívom Popričného vo Vihorlatských vrchoch, okrem toho jej dominuje drevený chrám sv. Michala Archanjela. Prvá písomná zmienka o obci Inovce (vtedajší názov Inoc) pochádza z roku 1555, keď patrila panstvu Drugethovcov, majiteľom humenského panstva. V 18. storočí patrila obec Ibrányiovcom, v 19. storočí Izépyovcom.

Inovce na mape z prvého vojenského mapovania (1763 - 1787), zdroj http://mapire.eu/en/

Inovce na mape z prvého vojenského mapovania (1763 – 1787), zdroj http://mapire.eu/en/

Inovce na mape z roku 1818

Inovce na mape z roku 1818

Podľa často publikovaných zdrojov je výstavba dreveného chrámu datovaná rokom 1836. Pozornému návštevníkovi chrámu nemôže uniknúť, že prešiel radikálnymi stavebnými úpravami. Strecha bola prestavaná, choruš (chórus) zrušený a výrazne bol znížený aj plafón v chrámovej lodi, centrálnej časti chrámu. Aj tieto stavebné úpravy dokazujú, že chrám musel byť staršieho dáta.

Jediným historickým zdrojom, ktorý uvádza dátum výstavby chrámu rok 1836 je maďarská Monografia Zemplínskej župy z roku 1905, zostavená Samuelom Borovszkym. Ako jej zostavovateľ prišiel k tomuto dátumu, dnes už zistíme ťažko. Podľa cirkevných vizitácií, schematizmov aj vojenských mapovaní vieme, že drevený chrám sa v Inovciach nachádzal už v polovici 18. storočia. Schematizmy mukačevského a prešovského gréckokatolíckeho biskupstva od konca 18. storočia do polovice 19. storočia, ktoré sú najpresnejšími zdrojmi, neuvádzajú žiaden dátum výstavby chrámu. Prvýkrát sa chrám v obci spomína v Súpise rusínskych cerkvi z roku 1732. O rok neskôr sú Inovce uvádzané ako samostatná farnosť s dreveným chrámom. Záznamy z rokov 1746 a 1751 zdôrazňujú, že chrám je starobylý. Počas obdobia prvej polovice 18. storočia bol kňazom na tunajšej farnosti Štefan Hotrovič.

Tieto údaje nepotvrdzujú skutočnosť, že chrám bol postavený v roku 1836, tak ako sa to často nesprávne uvádza. Do úvahy preto prichádzajú dve možnosti. Prvá je tá, že starobylý chrám, ktorý stál v Inovciach už v prvej polovici 18. storočia, bol v uvedenom roku 1836 zásadne prestavaný, čo nebolo na tú dobu nič nezvyčajné. Radikálne úpravy sa diali v duchu priblíženia sa chrámov k západnému obradu, boli uskutočnené na všetkých dodnes zachovaných drevených chrámoch Ubľanskej doliny. Druhou možnosťou je, že v uvedenom roku bol do obce prenesený drevený chrám z inej obce. Medzi obyvateľmi Baškoviec sa totiž traduje, že v minulosti svoj drevený chrám predali do Inoviec. Ak by táto informácia bola pravdivá, tak dnes v Inovciach stojí prenesený starobylý baškovský chrám.

Z archívnych dokumentov sa ďalej dozvedáme o jednej významnej udalosti z histórie chrámu, ktorá sa udiala v prvej polovici 19. storočia. Došlo k zmene jeho zasvätenia. Podľa údajov z rokov 1746 a 1751 bol zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V schematizmoch mukačevského biskupstva do roku 1838 sa zasvätenie chrámu neuvádza, no predpokladáme, že bol stále zasvätený sv. Mikulášovi. V dvoch schematizmoch z rokov 1839 a 1841 sa uvádza, že chrám je nevysvätený a od roku 1841 sa už uvádza terajšie zasvätenie sv. Michalovi. Táto zmena mohla súvisieť i s tým, že po reorganizácii farností mukačevského biskupstva na konci 18. storočia farnosť Inovce zanikla a spolu s Beňatinou a Ruskou Bystrou sa stala filiálkou farnosti Podhoroď. Vo všetkých troch filiálnych obciach boli chrámy zhodne zasvätené sv. Mikulášovi biskupovi, čo isto komplikovalo ich spravovanie. Obnova chrámu v Inovciach v prvej polovici 19. storočia tak mohla byť vhodnou príležitosťou na zmenu jeho zasvätenia. V  roku 1842 bola doň inštalovaná nová oltárna ikona Piety od maliara Michala Mankoviča. Zmena zasvätenia priniesla so sebou i potrebu výmeny patróna na ikonostase. Z pôvodného sa zachovala iba ikona Christos blahoslavenyjBlahoviščeňa z 18. storočia. Ikonostas ako ho poznáme dnes, má atypicky priechodné iba jedny diakonské dvere. Práve to dosvedčuje, že bol v minulosti upravovaný, pravdepodobne po tom, ako bol získaný z iného chrámu.

Problematika výstavby versus obnovy chrámu v roku 1836 ostáva naďalej zahalená pod rúškom tajomstva. To však nemá vplyv na skutočnosť, že chrám v Inovciach patrí právom medzi skvosty drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Od poslednej obnovy v roku 2001 sa zhoršoval najmä stav šindľovej strechy, čo bolo spôsobené jej nedostatočnou pravidelnou údržbou. V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaného neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi, boli v mesiacoch jún – august 2015 uskutočnené práce na obnove šindľovej strechy, obvodového plášťa a podlahy v celkovej hodnote 19 200 eur s DPH. Aktuálne ešte prebiehajú reštaurátorské práce vzácnych a najviac poškodených ikon a ďalšieho mobiliáru z chrámu, ktoré by mali byť ukončené v decembri tohto roku. Projekt je realizovaný v spolupráci s Gréckokatolíckou farnosťou Podhoroď, spolufinancovaný aj Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát v Stakčíne.

Miroslav Buraľ

Ukončená rekonštrukcia dreveného gréckokatolíckeho chrámu v Inovciach

Drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Inovciach je jedným z najmenších drevených chrámov na východnom Slovensku. Od jeho poslednej obnovy v roku 2001 sa zhoršoval najmä stav šindľovej strechy, čo bolo spôsobené jej nedostatočnou pravidelnou údržbou. V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaného neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi, boli v mesiacoch jún – august 2015 uskutočnené práce na oprave šindľovej strechy, vyčistení všetkých drevených konštrukcií strechy, obvodového plášťa aj podlahy, impregnačných náterov proti hubám, škodcom a plesni a konzervačných náterov v celkovej hodnote 19 200 EUR s DPH. Projekt je realizovaný v spolupráci s Gréckokatolíckou farnosťou Podhoroď, spolufinancovaný aj Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát v Stakčíne.

Fotografie z realizácie rekonštrukčných prác

Ukončená rekonštrukcia dreveného gréckokatolíckeho chrámu v Topoli

Drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Topoli bol v minulosti pôsobiskom gréckokatolíckeho kňaza a významného predstaviteľa Rusínov Alexandra Duchnoviča, rodáka z Topole. V roku 2004 sa ocitol v nelichotivom zozname 100 najohrozenejších stavieb sveta. Neskôr prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, i po zrealizovaných prácach však nastali problémy s povrchovou úpravou šindľovej strechy. V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaného neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi, boli počas leta 2015 uskutočnené práce na oprave šindľovej strechy a zrubu, impregnačných náterov proti hubám, škodcom a plesni a konzervačných náterov v celkovej hodnote 18 948,42 EUR s DPH. Projekt bol realizovaný v spolupráci s Gréckokatolíckou farnosťou Topoľa, spolufinancovaný aj Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát v Stakčíne. Vďaka projektu je dnes chrám opäť v lepšej kondícii, ktorá umožňuje nielen dôstojné vykonávanie bohoslužobných obradov, ale aj prezentovanie jedinečnej sakrálnej architektúry, jeho histórie, umeleckej výzdoby a uctenia si osobnosti kňaza Alexandra Duchnoviča.  O Alexandrovi Duchnovičovi je v predsieni dreveného chrámu sv. Michala Archanjela v Topoli od roku 2012 inštalovaná stála expozícia, v ktorej sa dozviete mnoho ďalších zaujímavých informácií nielen o histórii tunajšej farnosti ale aj Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Expozícia je trojjazyčná – v slovenskom, anglickom a rusínskom jazyku.

Fotografie realizácie rekonštrukčných prác

 

Židovské pamiatky v Bardejove a Zborove – inšpirácie pre našu prácu v Topoli

Tento týždeň sme navštívili židovské cintoríny v Zborove a Bardejove, tiež unikátny komplex budov tzv. židovského suburbia na Mlynskej ulici v Bardejove. Spoločnosť nám robil Pavol Hudák z Bardejova, ktorý sa histórii a výskumu židovskej komunity na profesionálnej úrovni venuje už niekoľko rokov a za svoju angažovanosť za obnovu a záchranu Bardejovského židovského suburbia bol v roku 2014 ocenený Nadáciou Raoula Wallenberga za boj proti rasizmu a netolerancii. Na oboch navštívených židovských cintorínoch sme našli rovnaké prvky, ako sme objavili po odstránení náletov a drevín na cintoríne v Topoli – kamennú ohradu, vodný zdroj (potok) na umývanie rúk po návšteve cintorína, ale aj základy stavby známej ako tzv. ohel, využívanej v minulosti na umývanie tiel mŕtvych. Toto všetko bolo, a aspoň v náznakoch je aj v Topoli a veríme, že aj vďaka cenným radám odborníkov sa nám podarí tieto prvky obnoviť, aby čo najvernejšie znázorňovali zaujímavú architektúru židovskej komunity. Mnohé zaujímavosti sme sa dozvedeli aj v areáli Bardejovského židovského suburbia. Komplex budov predstavuje okrem židovskej synagógy dokončenej v roku 1836, ďalej budovu zhromaždenia (beth midraš) – školu aj s bytom pre rabína, tiež rituálne kúpele (mikve) aj so zachovalou expanznou vežou na zber vody a kotolňou na jej ohrev. Z komplexu sa do dnešných čias nepodarilo zachovať kóšer bitúnok. Stavebno-technický stav väčšiny objektov je nevhodný až havarijný. Synagóga bude v najbližšom období obnovená, z rovnakých zdrojov ako aj náš projekt “Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon”.  Fotografie nájdete v našej galérii.

Kontrolný deň a začiatok prác na obnove židovského cintorína v Topoli

Dňa 2. marca 2015 sa uskutočnil v obci Topoľa kontrolný deň, ktorého sa zúčastnili aj pamiatkari z KPÚ Prešov. Odsúhlasený bol postup prác plánovaných pri obnove židovského cintorína, tiež technické riešenie obnovy pôvodnej kamennej ohrady. Zároveň od tohto dňa začali aj samotné práce na obnove cintorína.

Obec Topoľa zamestnala v rámci rozvoja regionálnej a miestnej zamestnanosti, aj s finančným príspevkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom dvoch pracovníkov, ktorí budú postupne čistiť plochu cintorína a prístupovej cesty k nemu od odumretých drevín a náletových porastov, odstraňovať koreňové systémy. Neskôr začnú s obnovou pôvodnej kamennej ohrady a čistením náhrobných kameňov od machov a lišajníkov. Práce by mali byť ukončené v novembri tohto roku.

Pozvánka na úvodnú konferenciu projektu

Dňa 19. decembra 2014 o 9:00 hod. sa priestoroch Obecného domu v Stakčíne uskutoční úvodná konferencia projektu, na ktorej predstavíme aktivity projektu “Obnova drevených chrámov, doplnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon” podporeného rámci programu “Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva”.