Sumarizačná správa

VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA

Región severovýchodného Slovenska nie je dostatočne rozvinutý, dlhodobo sa vyľudňuje. Táto skutočnosť má negatívny dopad aj na stav pamiatok, medzi ktoré patria sakrálne pamiatky vo vlastníctve rôznych cirkví, najmä Gréckokatolíckej a Pravoslávnej. Vlastníkom ďalších druhov pamiatok (vojnové cintoríny, v menšej miere tiež kaštiele, usadlosti či technické pamiatky) je prevažne samospráva, prípadne súkromný sektor. Faktom je, že osobitne pre malé obce, ktoré sú zmiešané tiež etnicky a nábožensky, je ťažké udržiavať dobrý stav pamiatok. Aj napriek finančnej podpore od štátu realizovanej rôznymi dotačnými a grantovými programami. Keďže v mnohých prípadoch ide o farnosti s počtom do 100 obyvateľov, situované v málo rozvinutých okresoch východného Slovenska pri Ukrajine a Poľsku, tieto nemajú prostriedky na údržbu a opravu chrámov. A keďže za prehliadku drevených chrámov vlastník (cirkev) nevyberá vstupné (resp. vstupné je len dobrovoľné), toto absolútne nepostačuje na financovanie nielen prevádzky ale ani údržby a opráv chrámu. To boli hlavné dôvody iniciovania bilaterálnej výmennej aktivity s nórskou organizáciou Riksantikvaren (obdoba slovenského pamiatkového úradu), ktorá bola finančne podporená z Bilaterálneho fondu v rámci opatrenia B programu SK05 Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva, financovaného z grantov EHP a štátneho rozpočtu SR.

Prvoradým cieľom bilaterálnej výmennej aktivity uskutočnenej počas augusta 2017 bolo získať inšpirácie z Nórska – vidieť ako prebieha starostlivosť a spravovanie pamiatok, predovšetkým drevených chrámov, porovnať legislatívu pamiatkovej starostlivosti a celkovo systém ochrany kultúrnych pamiatok v Nórsku a na Slovensku, získať skúsenosti ako ich efektívne využívať pre ekonomický rozvoj regiónu a spoločnú propagáciu kultúrnych a prírodných lokalít svetového dedičstva, s osobitným zameraním sa na Program starostlivosti o drevené chrámy vypracovaným nórskou organizáciou Riksantikvaren. Potrebné informácie boli získavané počas stáže slovenských expertov v Nórsku, uskutočnenej v dňoch 22. – 25. august 2017 v spolupráci s nórskymi expertmi a ďalšími zodpovednými osobami, predovšetkým správcami chrámov priamo na mieste. Experti navštívili celkom 17 drevených chrámov (z toho 16 typu „stavkirke“), ktoré boli vybraté tak, aby reprezentovali rôzne typy vlastníctva – vlastníctvo Spoločnosti pre zachovanie historických nórskych pamiatok, vlastníctvo cirkvi, ale tiež samosprávy, a to z dôvodu čo najširšieho spektra informácií. Pre jednotnosť získaných informácií bol využitý dotazník. Krása kultúrneho a prírodného dedičstva Nórska bola zachytená aj profesionálnymi fotografmi ďalšej partnerskej organizácie fotoklub Karpatské obzory, o. z.

 

ZÁVERY Z ROKOVANÍ NA RIKSANTIKVAREN, 22.8.2017

Podstatným impulzom bola prezentácia organizácie Riksantikvaren (Riaditeľstvo pre kultúrne dedičstvo, obdoba slovenského pamiatkového úradu) so sídlom v Oslo, ktoré bolo v rokoch 2014 – 2016 projektovým partnerom Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky v rámci  projektu „Pro Monumenta – prevencia údržbou“ podporeného z FM EHP a štátneho rozpočtu SR. Nórski experti Noelle Dahl-Poppe, Leif Anker a Vegard Bergård slovenským expertom podrobne vysvetľovali všetky otázky týkajúce sa fungovania systému pamiatkovej starostlivosti v Nórsku. Podstatným rozdielom je, že činnosť organizácie Riksantikvaren je koncepčne realizovaná na základe presne zadefinovaných priorít – napr. schválený Program starostlivosti o drevené chrámy, Program Konzervácia ruín, Program Archeologické pamiatky…., s presne stanoveným rozpočtom a časovým obdobím, v rámci ktorého malo resp. má dôjsť k dosiahnutiu vopred stanovených cieľov, bez ohľadu na vlastníkov. Samostatnými prioritami je v Nórsku napríklad aj Polárne dedičstvo (ostrovy Svalbard a Jan Mayen, Antarktída – chránené samostatnými zákonmi) a Domorodé skupiny, národné menšiny a ich kultúrne dedičstvo.

Osobitná pozornosť bola venovaná predstaveniu Programu starostlivosti o drevené chrámy, ktorého spoluautorom je ďalší z nórskych expertov Sjur Mehlum. Realizovaný bol v rokoch 2001 – 2015, predchádzal mu tzv. Medieval Project uskutočnený v rokoch 1991 – 1999 na 230 budovách/pamiatkach, vychádzajúc z predpokladu, že staršie a pôvodné techniky a materiály boli kvalitnejšie ako súčasné. Program riešil plošne rekonštrukciu a záchranu všetkých 28 drevených chrámov typu „stavkirke“ bez ohľadu na typ vlastníka. Súčasťou aktivít boli aj archeologické výskumy a dendrochronológia všetkých chrámoch, vďaka ktorým boli zistené presné datovania vzniku chrámov.  Väčšina remeselníkov bola zaškolená v rámci programu Medieval Project, ktorého súčasťou bol tzv. edukačný/vzdelávací program pre remeselníkov – systematické školenia o prostriedkoch, technikách, materiáloch z dôvodu priority – tzv. lokálnej kompetencie – kvôli trvalej udržateľnosti naučiť miestnych remeselníkov ako sa starať o drevené chrámy. Rekonštrukcie v Nórsku sú totiž prioritne uskutočňované lokálnymi výmenami poškodených materiálov a prvkov. Komplexná výmena konštrukcií je tu považovaná za drastickú zmenu, ktorá zmení výzor a dojem vytvorený za stovky rokov. V rámci rekonštrukcie boli riešené okrem samotných chrámov aj ich okolie, oplotenia, zvonice, cintoríny…  Hlavným cieľom bolo, aby boli všetky drevené chrámy v prevádzke do roku 2015, celkový rozpočet za roky 2001 – 2015 bol 130 miliónov nórskych korún, z toho 25 miliónov bolo použitých na reštaurovanie diel v interiéri.

Pre slovenských expertov bolo zaujímavým poznatkom, že Riksantikvaren – nórske Riaditeľstvo pre kultúrne dedičstvo, ktoré spadá pod Ministerstvo klímy a životného prostredia, má na starosti také témy ako Klimatické zmeny a kultúrne dedičstvo, ale aj systémové vzdelávanie v oblasti remeselných zručností či osvety verejnosti o hodnote kultúrneho dedičstva. Od roku 1984 organizuje každoročne medzinárodný kurz o technológii ochrany dreva (viac informácií: http://www.riksantikvaren.no/en/Wood-Conservation-Course).

 

ZÁVERY Z NÁVŠTEV NÓRSKYCH CHRÁMOV, 23.-25. AUGUST 2017

Z návštev drevených chrámov v Nórsku a konzultácií s miestnymi správcami resp. sprievodcami vyplynulo viacero zistení. Vzhľadom na širokospektrálnosť záujmov členov expertov za Slovensko, za Karpatské drevené cerkvi, n. o. Daniela Galandová, Maroš PrejsaMiroslav Buraľ, za fotoklub Karpatské obzory, o. z. Miroslav PorochnavýPeter Filakovský, presahujú zistenia nižšie až do samosprávnych resp. cirkevných záležitostí:

Architektonická interpretácia chrámov. Drevené chrámy v Nórsku sú prezentované ako samostatná skupina drevných chrámov tzv. „stavkirke“, ktorých bolo v minulosti viac ako tisíc. Do dnešných čias sa ich v Nórsku podarilo zachovať 28. Drevené chrámy v Karpatoch (Slovensko, Poľsko, Ukrajina a Rumunsko) sú „zrubové“ a tu väčšinou končí interpretácia. Bolo by vhodné viac sa zamerať na propagáciu dvoch typov zrubových drevených chrámov východného obradu na Slovensku – „lemkovského“ a „ bojkovského“.

Určovanie datovania výstavby chrámov. V Nórsku spočíva v kombinácií údajov z historických listín, marginálnych zápisov, archeologického a dendrochronologického výskumu. Na Slovensku sa datovanie výstavby chrámov obyčajne preberá z cirkevných schematizmov, v ktorých sú mnohokrát nesprávne údaje, nakoľko vek stavby je odvodený od poslednej prestavby chrámov. Využitie metódy dendrochronológie sa na Slovensku vôbec nevyužíva. Podľa skúseností z Nórska by bolo vhodné aby bol aj na Slovensku dendrochronologický výskum podmienkou pamiatkového úradu na schválenie zámerov týkajúcich sa obnovy resp. rekonštrukcie drevených chrámov. Zároveň sme sa od nórskych kolegov  dozvedeli, že okrem deštrukčnej technológie dendrochronológie existuje i nedeštrukčná technológia.

Protipožiarne zabezpečenie kostolov. Vo všetkých drevených chrámoch v Nórsku bolo na náklady štátu realizované rozsiahle protipožiarne zabezpečenie chrámov, ktoré nenarušuje historicky hodnotné objekty a reaguje na akýkoľvek možný podnet vzniku požiaru. Zároveň sú v objektoch inštalované prenosné hasiace prístroje, čím nedochádza k poškodzovaniu drevených trámov. Samozrejmosťou je prísny zákaz fajčenia v chrámoch a ich okolí. Pri chrámoch je inštalovaný kamerový systém a tiež nočné osvetlenie.

Činnosti v bezprostrednom okolí chrámov. Samospráva dbá na zachovanie autentickosti celého okolia v rámci stavebného konania, pričom pre všetky novostavby je povinné špeciálne povolenie. Pravdou ale je, že oproti skúsenostiam zo Slovenska v okolí týchto drevených chrámov sa žiadne nevhodné stavby nenachádzajú. Elektrické vedenie je podzemné, čím je krása drevených chrámov a okolitej prírody v popredí. Na cintorínoch pri viacerých chrámoch sa aktívne pochováva i súčasnosti, resp. realizuje sa výmena náhrobných kameňov, pričom sa rešpektuje významnosť a dôležitosť stavby chrámu. Masívne objekty hrobov prakticky neexistujú, osádzané sú len decentné kamenné náhrobné kamene. Na hroboch, ak sú kvety, tak všetky živé a nie umelé. Samozrejmou súčasťou sú architektonicky vhodne vybudované a situované objekty na uskladnenie náradia.

Informačné strediská. Neoddeliteľnou súčasťou prevažnej väčšiny chrámov sú informačné strediská zriadené buď v pôvodných tradičných domoch v blízkosti chrámov alebo v architektonicky vhodne situovaných novostavbách. Tieto ponúkajú okrem turistických informácií na predaj aj lokálne produkty a suveníry vyrobené v miestnej komunite. Rovnako sú pre návštevníkov k dispozícii aj sociálne zariadenia/toalety, ktoré umožňujú komfortne navštíviť aj ďalšie chrámy a atrakcie v blízkosti.

Organizácia vstupov, vstupné a fotografovanie. Vo všetkých chrámoch v Nórsku, ktoré navštívili slovenskí experti, bolo vyberané vstupné, skoro všade cez pokladňu resp. kartou, vďaka čomu sú príjmy zo vstupného prehľadne evidované. Výška vstupného nebola rovnaká ani v prípade že chrámy mala vo vlastníctve rovnaká organizácia alebo spoločenstvo veriacich. Rozhodujúcou pre cenotvorbu je skôr skutočnosť, či je chrám na hlavnej turistickej trase alebo je od nej vzdialený. Pravidlom býva, že deti do 16 rokov sú úplne zadarmo, rovnako aj dôchodcovia. Zľavy sú využívané pre skupinové resp. rodinné vstupy bez ohľadu na počet členov. Vstup je počas hlavnej turistickej sezóny (trvá od 15. júna do 15. augusta počas školských prázdnin, ale väčšina chrámov ju má v podstate predlženú až do septembra) zabezpečený sprievodcom, ktorý je počas otváracích hodín v chráme stabilne k dispozícii. Vstup je spoplatnený sumou od 50 do 70 NK (v prepočte 5 až 7 EUR), prehliadky chrámov mimo sezóny a mimo otváracích hodín (dohodnuté vopred) sú spoplatnené sumou 300 do 700 NK (v prepočte 33 až 70 EUR). Na ich internetových stránkach sú mailové a telefónne kontakty na sprievodcov. Vo väčšine chrámov je dovolené fotografovanie (bez blesku), považuje sa to za reklamu, ktorá sa následne bezplatne rozširuje sociálnymi sieťami. Celá problematika výberu vstupných poplatkov v Nórsku v rámci bilaterálnej výmennej aktivity bude predložená Gréckokatolíckemu arcibiskupskému úradu v Prešove, ktoré zastrešuje väčšinu vlastníkov drevených chrámov na Slovensku. Cieľom je, aby bol zavedený systém a pravidlo, že zo vstupného je potrebné zaplatiť samotnú prevádzku chrámu (sprievodcu, upratovanie, poistné, energie….) a tiež tvoriť rezervu na opravu a údržbu. Len pravidelná starostlivosť a pravidelná prevádzka umožní poskytovať ďalšie kvalitné služby pre návštevníkov, s pozitívnym dopadom na rozvoj miestnych komunít.

Personál. Na Slovensku je väčšina opráv uskutočňovaná dodávateľsky externými firmami, neexistuje žiadna nadväznosť na prípravu kapacít, nadobúdanie zručností – vzdelávací program, nie sú zabezpečené žiadne lokálne štruktúry. Prevencia údržbou sa uplatňuje len zriedka. V Nórsku funguje pravidelná údržba a opravy vyškolenými miestnymi remeselníkmi, okrem toho je počas turistickej sezóny zabezpečený aj personál na sprevádzanie chrámom, ktorý je k dispozícii v chráme. Výdavky na personál sú hradené z príjmov zo vstupného. Úplne inak je to na Slovensku aj preto zabezpečiť prístupnosť drevených chrámov na Slovensku by malo byť jednou z priorít,  minimálne počas turistickej sezóny. Podstatné je ale zabezpečenie kvalifikovaného personálu pre poskytovanie sprievodcovských služieb v drevených chrámoch napríklad prostredníctvom študentov teologickej fakulty, resp. v spolupráci so samosprávou alebo neziskovým sektorom využívajúc intenzívnejšie inštitút dobrovoľníckej práce resp. tzv. aktivačných prác.

Podpora kultúry menšín. Jednou z priorít identifikovaných organizáciou Riksantikvaren je priorita “Domorodé skupiny, národné menšiny a ich kultúrne dedičstvo”, vďaka čomu si Nórske kráľovstvo systematicky chráni kultúrne dedičstvo jednej domorodej skupiny Sami, ako aj kultúrne dedičstvo ďalších piatich národnostných menšín. Súčasťou tejto priority sú aj osvetové aktivity zamerané na novšie prisťahovalecké skupiny. Zachovanie hmotného kultúrneho dedičstva menšín na Slovensku (kam patria aj rusínske pamiatky – drevené chrámy východného obradu, nie je osobitnou prioritou v systéme pamiatkovej starostlivosti ani v dotačnom programe Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR. Program Kultúra národnostných menšín spravovaný Úradom vlády SR sa týka výlučne nehmotného dedičstva menšín. Aj ďalšia pravidelná každoročná finančná podpora v oblasti kultúry prostredníctvom Prešovského samosprávneho kraja, do ktorého administratívne spadá väčšina drevených chrámov východného obradu na Slovensku, nie je prioritne zameraná na záchranu kultúrneho dedičstva menšín. Väčšinou podporuje len kultúrne podujatia. Možno konštatovať, že takéto nastavenie podmienok na Slovensku nepostačuje pre komplexné zachovanie dedičstva menšín do budúcna. Aj z dôvodu často iných priorít finančne podhodnotených rozpočtov obcí a komunít existuje reálne riziko zániku kultúrneho dedičstva menšín, aj z dôvodu asimilácie väčšinovým obyvateľstvom. Absolútne chýba prevencia údržbou pamiatok, najmä pamiatok menšín (rusínska, židovská atď.) predovšetkým v etnicky a nábožensky zmiešaných oblastiach. Menšie samosprávy, ktoré majú navyše aj personálny problém, nevidia potrebu v ochrane pamiatok miestneho významu (prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení, ktoré majú možnosť schváliť). Túto možnosť vnímajú skôr ako záťaž.

Spolupráca všetkých. Hoci klasické obecné úrady na malých obciach ako ich poznáme my, v Nórsku vôbec nie sú (výkon samosprávy je uskutočňovaný vo väčších komunitách), z celého systému ako je organizovaný je zrejmé, že zachovanie drevených chrámov je potrebné pre každého. Prinášajú osoh študentom, ktorí tam môžu pracovať počas prázdnin ako sprievodcovia, miestne firmy sa starajú o pravidelnú údržbu a opravy, ubytovacie a stravovacie zariadenia skvalitňujú svoje služby, všetci domáci majú zamestnanie. Je to ale v prvom rade jedna z priorít definovaná na národnej úrovni. V Nórsku všetci ťahajú za jeden koniec, k tomu napomáha prepracovaný marketing, spoločná propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva, nielen v lokalitách UNESCO.

ODBORNÝ SEMINÁR „DREVENÁ ARCHITEKTÚRA – SAKRÁLNA A SVETSKÁ“, OTVORENIE VÝSTAVY FOTOGRAFIÍ „DREVENÉ CHRÁMY NÓRSKA“, HUMENNÉ, 31.8.2017

Závery a skúsenosti nadobudnuté počas bilaterálnej výmennej aktivity za pomoci nórskych partnerov, boli prezentované verejnosti, predovšetkým vlastníkom kultúrnych pamiatok. Tím expertov doplnila trojica odborníkov Vasiľ Fedič, Jozef Fundák, Miroslav Strakoš z Vihorlatského múzea v Humennom prezentujúca postupy pri svojpomocnej obnove svetskej aj sakrálnej tradičnej architektúry a tiež experti Branislav Rezník a Pavol Ižvolt z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorí prezentovali výsledky programu Pro Monumenta, realizovaného v rokoch 2014 – 2016 v spolupráci s nórskou organizáciou Riksantikvaren. Jedným z bodov programu seminára bol aj Program starostlivosti o drevené chrámy Nórska vypracovaný organizáciou Riksantikvaren, prezentovanie zistení slovenských expertov nadobudnutých počas bilaterálnej výmennej aktivity a rovnako tiež otvorenie výstavy fotografií „Drevené chrámy Nórska“, ktorá bude verejnosti prezentovaná od 31. augusta do 31. októbra 2017 v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom a pred letnou turistickou sezónou 2018 bude inštalovaná v priestoroch dreveného gréckokatolíckeho chrámu v Šmigovci, keďže je stále bez pôvodného ikonostasu.

 

Spracovala Daniela Galandová

Karpatské drevené cerkvi, n. o.

 

Aktivita bola financovaná z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom grantov EHP

Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky