Konferencia “Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo”

V stredu 20. apríla 2016 sa v priestoroch kultúrneho domu v Ubli uskutočnila konferencia na tému „Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo – neoddeliteľná súčasť európskeho dedičstva“, realizovaná v rámci projektu Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon podporeného z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu SR.

Dôležitosť a vážnosť podujatia potvrdili svojou prítomnosťou vzácni hostia, J. E. Inga Magistad, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, Eva Gašperanová, poradkyňa pre Granty EHP a Nórska, Jaroslav Mojžiš, riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska Úradu vlády SR, Eva Semanová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove ale tiež Giora Solar, architekt, konzervátor a čestný obyvateľ mesta Bardejov, ktorý sa v roku 2000 pričinil o zápis Bardejova na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pozvanie prijali aj viacerí starostovia obcí z okresov Snina a Sobrance, správcovia gréckokatolíckych farností, zástupcovia múzeí a galérií v regióne, zástupcovia organizácií pôsobiacich v cestovnom ruchu a mnohí ďalší.

Po úvodných príhovoroch Nadeždy Sirkovej, starostky obce Ubľa, J. E. Ingy Magistad a Jaroslava Mojžiša nasledovali príspevky zamerané na rusínske dedičstvo a kroky pre jeho záchranu. Prvým bola prezentácia Daniely Galandovej, riaditeľky neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, ktorá podrobne predstavila aktivity záchrany všetkých piatich nehnuteľných a desiatich hnuteľných národných kultúrnych pamiatok zahrnutých v spomínanom projekte, ich stav pred a po obnove, ale tiež ďalšie plány a pripravované aktivity pre spoločnú propagáciu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na Zemplíne. Miroslav Buraľ, predseda správnej rady Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát vo svojom príspevku prezentoval zaujímavé architektonické prestavby drevených chrámov v Topoli, Hrabovej Roztoke, Šmigovci, Ruskej Bystrej aj Inovciach, urobené v minulých storočiach šikovnými majstrami. Staviteľské zmeny bolo možné pochopiť najmä vďaka rekonštrukčným prácam striech a opláštení chrámov uskutočnených v rámci projektu. Rovnako prezentoval aj vplyv a prelínanie západnej kultúry do východnej v ikonografii a jej postupné zmeny od 16. až po 20. storočie. Z dôvodu komplexnosti témy kultúrneho dedičstva Rusínov bol do programu konferencie zaradený aj príspevok reštaurátora Štefana Kocku, prezentujúci obnovu vzácnych liturgických kníh z chrámov východného obradu z okresu Snina, financovaný z dotácie vlády SR schválenej ešte v roku 2014, ktorú získalo Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličskej doliny a vďaka čomu bolo zachránených až 21 kníh zo 17. až 18. storočia a urobená reprodukcia tzv. ostrožnických pergamenových zvitkov z 12.-13. storočia, pochádzajúcich z obce Ostrožnica, ktorá zanikla z dôvodu výstavby Vodárenskej nádrže Starina.

Druhý blok prednášok venovaný židovskému kultúrnemu dedičstvu, otvorili Peter a Pavol Hudákovci z občianskeho združenia OZ Vita in suburbium Bardejov, ktorých témou bol osud židovských pamiatok na severovýchode Slovenska. Prezentovali viaceré historické súvislosti vyplývajúce z bezprostredného susedstva regiónov Šariš a Zemplín s poľskou a ukrajinskou časťou Haliče. Na konkrétnych prípadoch ukázali negatívny dopad nezáujmu verejnosti o túto problematiku, ale aj pozitívne iniciatívy záchrany židovskej kultúry, poväčšine vďaka aktivitám tretieho sektora ale aj zodpovednému prístupu a záujmu niektorých zástupcov samospráv. Séria prednášok bola ukončená príspevkom Márie Bobrikovej, starostky obce Topoľa, ktorá prezentovala komplexnú obnovu židovského cintorína v Topoli – druhého najväčšieho v sninskom regióne, po obnove patriaceho k najkrajším.

Účastníci konferencie mali tiež možnosť vidieť výstavu Ikony Zemplína, ktorá bude od mája inštalovaná v drevených chrámoch v Šmigovci a Hrabovej Roztoke.

Po ukončení konferencie nasledovala obhliadka drevených chrámov v Šmigovci, Hrabovej Roztoke a Topoli, a taktiež židovského cintorína v Topoli. Až tri z týchto národných kultúrnych pamiatok boli pred realizáciou projektu v havarijnom stave. Vďaka grantu sa po rokoch stávajú opäť skvostami Východných Karpát.