Drevenú zrubovú cerkev zasvätenú Nanebovstúpeniu Pána si veriaci postavili v roku 1755. Typologicky ju nemožno zaradiť do niektorej zo skupín cerkví východného obradu, nakoľko je už na konci vývojového radu drevenej sakrálnej architektúry v karpatskom oblúku.

Ide o malý trojdielny, trojpriestorový, jednovežový chrám s dvoma krížmi, ktorý bol postavený na kamennom základe. Konštrukcia je zrubová. Štvorcová veža, vsadená do predsiene, má stĺpovú konštrukciu. Strecha je pyramidálna, osadená cibuľou, nad ktorou je osadený trojramenný ozdobný kríž. Nad záverom svätyne je malý trojramenný kríž. Vchod je zo západnej časti do predsiene. Zrub z exteriéru pokrývajú vertikálne kladené dosky. V interiéri je použitá vápenná omietka s bielym náterom, tzv. „kožuch“. Interiér lode presvetľuje len jedno okno z juhu a svätyňu dve okienka z juhu a východu. Stropy prekrýva rovný podhľad, na západnej strane lode vznikla empora prístupná dreveným rebríkovým schodiskom.

Ikonostas, ktorý vznikol v čase výstavby chrámu, spája dve štýlovo odlišné časti – hlavné ikony s antipendiami a pomerne bohatou rezbou cárskych dverí a časť, kde rady sviatkov, apoštolov a prorokov osadili vo výrazne jednoduchšej konštrukcii hornej časti ikonostasu. Zatiaľ čo dolná časť vykazuje znaky profesionality, západnou maľbou ovplyvneného ikonostasu, horná časť je prácou ľudového majstra, kotrú charakterizuje ploché skratkovité podanie výjavov, postáv i portrétov. Zaujímavý je počet ikon prorockého radu. Pri plnom stave ich mohlo byť maximálne dvadsať, zatiaľ čo ich tu je dvadsaťštyri. Prvý, hlavný rad, tvoria ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikona Nanebovstúpenie Pána. Diakonské dvere sú bez krídel. Cárske dvere sú dvojkrídlové so šiestimi medailónmi (štyria evanjelisti a dva medailóny Zvestovania). Druhý rad sviatkov je rozdelený ikonou Poslednej večere. Tretí rad apoštolov má v strede ikonu Krista Pantokratora, namiesto ikony Krista Veľkňaza. Štvrtý rad je najhorší na popis, lebo tu nemožno isto identifikovať jednotlivých prorokov. Vrch ikonostasu je ukončený krížom v nadstavci, skloneným pre nedostatok priestoru. Piaty rad pozostáva z ikon sv. biskupa Mikuláša zachraňujúceho troch žiakov, Diabol pokúša Ježiša, Agónia v Getsemanskej záhrade. Dominujúca zelená farebnosť ikonostasu oživovala biely interiér lode. Na prestole vo svätyni je ikona Nanebovzatie Bohorodičky, ktorá má podobný charakter ako hlavné ikony. Na žertveníku je v rezbársky zdobenom ráme výjav Krista na Olivovej hore. Súčasťou zariadenia bol drevený procesiový kríž.

Od roku 1995 sa drevená cerkev v Šmigovci postupne prestala využívať na liturgické obrady. Vzácny ikonostas spolu s prestolom boli v roku 2004 z chrámu vybraté, aby ich zhoršujúci sa stav chrámu úplne nezničil. V ďalších rokoch boli zreštaurované vďaka finančnej podpory programu „Obnov si svoj dom“. V súčasnosti sa nachádzajú v depozite Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove.

Zdroj:

Kultúrne Krásy Slovenska – Drevené kostoly, vydavateľstvo DAJAMA, 2007

www.drevenechramy.sk/drevene-chramy/humenne-okolie-a-ine/smigovec/

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť