Návštevníci obce Topoľa si počas tohto leta určite všimli rekonštrukčné práce na drevenom gréckokatolíckom chráme sv. Michala Archanjela. Práce zamerané na odstránenie nevhodného náteru strechy a uskutočnenie nových konzervačných náterov strechy a celého zrubu boli realizované v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklického chodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V roku 2004 sa drevený chrám sv. Michala Archanjela v Topoli ocitol v nelichotivom zozname 100 najohrozenejších stavieb sveta. Neskôr prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, i po zrealizovaných prácach však nastali problémy s povrchovou úpravou šindľovej strechy. Vďaka projektu realizovanom neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi – Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát, Obcou Topoľa, Gréckokatolíckou farnosťou Topoľa a ďalšími farnosťami, je dnes chrám opäť v lepšej kondícii, ktorá umožňuje nielen dôstojné vykonávanie bohoslužobných obradov, ale aj prezentovanie jedinečnej sakrálnej architektúry, jeho histórie, umeleckej výzdoby a uctenia si osobnosti kňaza Alexandra Duchnoviča.
O drevenom chráme v Topoli sú stále v živej pamäti tunajších obyvateľov príbehy, ktoré majú historické pozadie. Legenda o prenášaní chrámu hovorí o historickej udalosti odohrávajúcej sa v roku 1780. Po tom, ako sa obec rozrástla, starobylý drevný chrám sa ocitol na jej okraji. Rodiny z horného konca dediny, ktoré doň mali najďalej, sa začali dožadovať jeho premiestnenia do stredu obce. S tým však nesúhlasili rodiny z nižného konca a tak vznikol medzi nimi svár, kde má chrám stať. Spor dospel do zhromaždenia, na ktorom bolo rozhodnuté, že chrám bude na tom mieste, kde bude prv pripravené drevo na jeho obnovu. Zatiaľ čo rodiny z dolného konca sa odobrali na spánok, rodiny z horného konca sa vybrali potichu do lesa hotoviť drevo na obnovu chrámu. Do ráno ho nielen narúbali ale i navozili na miesto, kde chceli aby bol chrám premiestnený. Ráno, uvidiac navozené drevo, rodiny z nižného konca uznali prehru. Chrám bol napokon prenesený na miesto, kde stojí dodnes a už z diaľky sa vyníma nad Topoľou.
Druhá legenda o kupovaní ikony grófkou Kiralyjkou hovorí o vášni Františky Andrášyovej, manželky grófa Dionýza Andrášyho, ktorú mala pre zberateľstvo umeleckých diel. Andrášyovci v Topoli vlastnil rozsiahle majetky a v roku 1900 tu postavili poľovnícky kaštielik, ktorého torzo sa zachovalo až dodnes. Grófka Františka nazývaná miestnymi Kiralyjka, túžila obohať svoju zbierku umeleckých diel o najcennejšiu ikonu z dreveného chrámu – ikonu Posledný súd pochádzajúcu až z 15. storočia. Kúpe však bránili jej rozmery 234 cm x 207 cm, pretože ikona sa cez vchodové dvere nedala z chrámu vyniesť. Do chrámu bola vložená počas jeho výstavby, resp. prenášania cez nedokončenú strechu. Jej predaj grófke by znamenal zbúranie chrámu. Napriek jej ponuke, že v Topoli postaví nový murovaný chrám, obyvatelia Topole na jej ponuku nepristúpili, čím drevený chrám zachránili pre budúce generácie. Ikona bola nakoniec v 60. rokoch 20. storočia prerezaná na dve polovice a tak vynesená z chrámu a premiestnená do múzea vo Svidníku.
Nové poznatky o topoľanskom drevenom chráme prinieslo mapovanie a prieskum liturgických kníh, ktoré boli uskutočnené v sninskom okrese v rokoch 2013 – 2015. Kňazi totiž v minulosti vedeli na okraje strán liturgických kníh písať tzv. marginálne (pokrajné) záznamy. Dva sa týkajú aj chrámu v Topoli. Jeden marginálny záznam z roku 1680 sa nachádza v knihe Služebnik. Jeho zapisovateľ – kňaz Vasilij v ňom uvádza, že túto knihu kúpil do chrámu sv. Michala Archanjela za svoje zdravie a odpustenie svojich hriechov i jeho zosnulých rodičov. Záznam je významný predovšetkým tým, že posúva prvú historickú zmienku o chráme o viac ako 50 rokov. Hoci sa podľa vedcov odhadovalo obdobie jeho výstavby okolo roku 1700, resp. podľa niektorých až do roku 1650, prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1732, kedy sa spomína v Súpise rusínskych chrámov Zemplínskej župy.
Druhy marginálny záznam sa nachádza v knihe Apoštol, vydanej v roku 1714. Záznam je z prvej polovice 18. storočia a jeho zapisovateľom je opäť kňaz Vasilij, kňaz topoľanský, ktorý v ňom uvádza, že túto knihu kúpil za peniaze dedinčanov. Hoci neuviedol presný dátum záznamu, podľa vydania knihy a súpisu kňazov v tejto farnosti vieme, že autor bol pradedom Alexandra Duchnoviča. Vasilij Duchnovič pôsobil v Topoli v prvej polovici 18. storočia. Na tunajšej farnosti sa spomína v rokoch 1733 a 1746 v listinách, ktoré sú uložené v archíve. Tento záznam o predkovi Alexandra Duchnoviča je vzácny aj preto, že sa nachádza priamo v jeho rodisku. Spomínanú knihu si môžu pozrieť návštevníci v expozícii o Alexandrovi Duchnovičovi, ktorá sa nachádza v drevenom chráme.
Miroslav Buraľ