Šmigovec a Hrabová Roztoka sú jedny z najkrajších obcí na predhorí Vihorlatských vrchov, situované v Prešovskom kraji v blízkosti hranice s Ukrajinou. Na kráse obcí sa významnou mierou podieľa aj zachovaná tradičná architektúra reprezentovaná drevenými chrámami, ktoré sú vo vlastníctve Gréckokatolíckej farnosti Šmigovec. Roky dozadu oba chrámy chradli. Vzácny ikonostas spolu s prestolom z gréckokatolíckej cerkvi Nanebovstúpenia Pána […]

V Sninských novinách č. 2/2020 sme Vás oboznámili s drevenými chrámami východného obradu, ktoré patria k najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam Zemplína. Poukázali sme na skutočnosť, že drevený chrám so svojou interiérovou výzdobou je výsledkom činnosti umeleckej zručnosti viacerých remesiel. Druhou, menej známou stránkou pri drevených chrámoch je problematika ich údržby a prevádzky. Tým, že sú postavené z dreva, podliehajú […]

K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských kúpeľov […]

Ikona – z gréckeho slova „eikon“ = obraz. Vyvinula sa z egyptských posmrtných obrazov a vo východnej cirkvi sa z pôvodného posmrtného obrazu zložitým vývojom zmenila v reprezentatívny cirkevný obraz a kultový predmet. Pôvodnou vlasťou ikonomaľby je Byzancia. V 10. storočí kresťanstva z Grécka (Byzancie) vo Veľkomoravskej ríši sa prostredníctvom Cyrila a Konštantína (Metóda) dostáva na dnešné územie Slovenska. Ikony patria k jedinečným pamiatkam vývoja […]

Tkáčstvo je domáca a remeselná výroba tkanín, najmä plátna a súkna. Plátno sa vyrábalo z konope alebo z ľanu (remeslo sa niekedy označuje ako plátenníctvo) a súkno sa vyrábalo z ovčej vlny (remeslo sa niekedy označuje ako súkenníctvo). Z plátna sa šili odevy a zhotovovali rôzne pracovné a úžitkové textílie – plachty, obrusy, vrecia a podobne. Zo súkna sa zhotovovali vrchné odevy, najmä hune. Okrem […]

Zdobenie vajíčok je známe v rôznych kútoch sveta a kultúrach. Najstarší zdokladovaný výskyt je z archeologických nálezísk v Grécku, Egypte a Nemecku. Vaječné škrupiny sa našli i v slovanských hroboch zo siedmeho storočia nášho letopočtu. Kraslice boli obetným, obradovým alebo osobným darom. Zároveň boli i sú symbolom jarného oživenia prírody. Vajíčka plnili rôzne funkcie pri kalendárnych a rodinných obyčajach (narodenie, svadba, smrť). Verilo sa, […]