V Sninských novinách č. 2/2020 sme Vás oboznámili s drevenými chrámami východného obradu, ktoré patria k najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam Zemplína. Poukázali sme na skutočnosť, že drevený chrám so svojou interiérovou výzdobou je výsledkom činnosti umeleckej zručnosti viacerých remesiel.
Druhou, menej známou stránkou pri drevených chrámoch je problematika ich údržby a prevádzky. Tým, že sú postavené z dreva, podliehajú nepriaznivým klimatickým a biotickým vplyvom. Životnosť dreva je obyčajne limitovaná na isté časové obdobie. Nepriaznivé počasie, drevokazný hmyz, huby a plesne spôsobujú škody, ktoré sú často už nezvratné. Prvým predpokladom, aby sme zabránili týmto škodám a čím dlhšie predĺžili životnosť chrámov je ich pravidelná údržba, predovšetkým šindľovej strechy. Ak sa neurobia včasné zásahy, drevený chrám je odsúdený na zánik.
Na Zemplíne sa drevené chrámy nebudovali zámerne. Budovali sa preto, že drevo bolo najľahším dostupným stavebným materiálom a i preto, že na drahé murované chrámy nemali finančné prostriedky. Murovaný chrám sa obyčajne začal stavať až vtedy, keď sa našiel bohatý donor na jeho výstavbu, ktorým bol obyčajne vlastník celej obce – zemepán. Preto napríklad prvý murovaný chrám východného obradu sa v okrese Snina začal stavať až v prvej tretine 18. storočia v Čukalovciach.
Drevené chrámy boli v minulosti vždy vnímané ako menejhodnotné oproti murovaným, preto sa zachovalo málo listinného materiálu o ich výstavbe. Sledovala sa predovšetkým výstavba murovaných chrámov. Ak sa v niektorej obci začal stavať murovaný chrám, tak pre vtedy ešte existujúci drevený chrám to znamenalo jeho zánik. Z neho sa zvyčajne zachovala iba časť mobiliáru, predovšetkým ikony a bohoslužobné knihy, ktoré boli prenesené do novopostaveného murovaného chrámu.
V súčasnosti je situácia celkom odlišná od minulosti. Väčšiu kultúrno-historickú hodnotu majú práve drevené chrámy z 18. storočia ako mladšie murované chrámy z 18. a 19. storočia. Výnimku tvoria murované chrámy, ktoré neboli projektované vtedajšími projekčnými kanceláriami, ale vychádzali z ľudového staviteľstva. Takúto výnimku predstavuje napr. murovaný gréckokatolícky chrám vo Vyšnej Jablonke, ktorý nadväzuje na tradíciu drevených bojkovských chrámov. Rovnako i zaniknutý murovaný chrám v obci Veľká Poľana, ktorý nadväzuje na tradíciu drevených lemkovských chrámov.
Dodnes zachované drevené chrámy na Zemplíne boli v posledných desaťročiach obnovené predovšetkým z prostriedkov štátneho rozpočtu SR alebo zdrojov Európskeho hospodárskeho priestoru. Nachádzajú sa však v ekonomicky slabších obciach, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na ich pravidelnú údržbu. Z uvedeného dôvodu nezisková organizácia Karpatské drevné cerkvi (KDC) prichádza s iniciatívou dobrovoľnej mobilnej starostlivosti o tieto drevené chrámy, predovšetkým na trase Cyklistického chodníka ikon Nová Sedlica – Inovce. Inšpiráciou sú európske severské krajiny, kde takáto služba funguje. Dokonca existuje i na Slovensku avšak na profesionálnej úrovni.
Pre uvedený účel KDC realizuje projekt Ožívanie tradičných remesiel na Zemplíne. V rámci neho zrealizuje nasledujúce aktivity zamerané na:
- prípravu lokálnych remeselných kapacít v súlade s princípom prevencia údržbou,
- aktívnu prezentáciu tradičných remesiel v rámci Obecného múzea Stakčín (šindliarstvo, voskárstvo, ikonopisectvo),
- zabezpečením dobrovoľníckej mobilnej údržby o drevené chrámy v obciach s finančne slabými komunitami v rámci okresov Snina a Sobrance, ktoré nedokážu zabezpečiť ich riadnu ochranu.
Slávka Kerekaničová
Karpatské drevené cerkvi, n.o., Snina
Realizované s finančnou podporou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu – program Podpora regionálneho rozvoja.
