Ikona – z gréckeho slova „eikon“ = obraz. Vyvinula sa z egyptských posmrtných obrazov a vo východnej cirkvi sa z pôvodného posmrtného obrazu zložitým vývojom zmenila v reprezentatívny cirkevný obraz a kultový predmet.

Pôvodnou vlasťou ikonomaľby je Byzancia. V 10. storočí kresťanstva z Grécka (Byzancie) vo Veľkomoravskej ríši sa prostredníctvom Cyrila a Konštantína (Metóda) dostáva na dnešné územie Slovenska.

Ikony patria k jedinečným pamiatkam vývoja umenia na území Slovenska a sú dokladom stretu dvoch svetov. Stretu spirituality východného obradu opretého o Byzanciu a kultu západoeurópskeho razenia. Zemplín bol hranicou tohto stretu a priestorom, kde sa importované diela z Kyjevskej Rusi a predovšetkým z Haliče stávali v priebehu storočí často vzorom pre svojrázne interpretácie. To dalo základ zaujímavému a umelecký plodnému prúdu východoslovenskej ikonopisnej maľby.

Ikony na Zemplíne môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín – slohových čí štýlových etáp – na ikony byzantizujúceho typu a ikony haličsko-karpatského typu. Ikony byzantizujúceho typu na Zemplíne sa zachovali predovšetkým z 15.-16. storočia. Sú odrazom tradičného poňatia ikony, pevnejšieho chápania kánonu, odrážajú provenienciu svojich tvorcov. Ikony haličsko-karpatského typu sú už odrazom západnej orientácie kyjevského bohoslovia, vplyvu katolicizmu a tým aj vplyvu umenia gotiky, renesancie a neskôr i baroka. Nastáva zjednodušovanie kompozície, prenikaniu západného vplyvu a odklonu od pôvodnej pravej ikony.

Na Zemplíne nachádzame, okrem importovaných diel i diela lokálnych tvorcov. Ide o historický jav zrodený v tomto prostredí a ovplyvnený jeho sociálnymi podmienkami a tradíciami. Podiel ľudovej tvorivosti v tvorbe ikon je tu evidentný.  Uvoľnenie ikonopisného kanónu ako v obsahu, tak aj vo forme, pribúdanie reálnych svetských prvkov – premenilo od začiatku 19. storočia pravú ikonu na obyčajný svätý obrázok v duchu západného umenia.

I keď nepoznáme mena ikonopiscov, ikony ich autori nepodpisovali, niet pochýb o tom, že sa ikony na Zemplíne písali a to predovšetkým v medzilaboreckom a sninskom regióne. Projektom „Oživenie tradičných remesiel na Zemplíne“, ktoré realizuje nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi je  obnova písania ikon v tomto regióne a to jej najstaršou tradičnou technikou – vaječnou temperou. Tá bola v priebehu storočí nahradená priemyselne vyrábanými temperovými resp. olejovými farbami.

V rámci troch za sebou zorganizovaných kurzov sa jej účastníci oboznámia s touto starobylou technikou pod vedením expertky – ikonopisky Hedvigy Denisjuk z Poľska. Prvý kurz prebehol v dňoch 29.11. – 1. 12. 2019 v obci Stakčín. Zúčastnilo sa ho päť nádejných ikonopiscov zo sninského regiónu. Písali ikonu Spas Nerukotvornyj zo 16. storočia pochádzajúcu z dreveného chrámu z Lukova – Venecia v okrese Bardejov. Napísane ikony prezentované verejnosti 7. decembra 2019 v drevenom chráme v Jalovej, ktorý je známy bohatou ikonopisnou výzdobou.

Miroslav Buraľ, KDC n.o. Snina

„Realizované s finančnou podporou Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu – program Podpora regionálneho rozvoja“.