Zdobenie vajíčok je známe v rôznych kútoch sveta a kultúrach. Najstarší zdokladovaný výskyt je z archeologických nálezísk v Grécku, Egypte a Nemecku. Vaječné škrupiny sa našli i v slovanských hroboch zo siedmeho storočia nášho letopočtu. Kraslice boli obetným, obradovým alebo osobným darom. Zároveň boli i sú symbolom jarného oživenia prírody. Vajíčka plnili rôzne funkcie pri kalendárnych a rodinných obyčajach (narodenie, svadba, smrť). Verilo sa, že zdobením vajíčok sa zvyšovala ich magická sila pri úkonoch, na ktoré sa používali.
V regióne severovýchodného Slovenska bola najviac rozšírená jedna z najstarších techník zdobenia vajíčok, technika voskovej batiky. Táto archaická forma zdobenia spočívala v striedavom farbení a voskovaní. Pre náš región bola charakteristická viacfarebná výzdoba (červená, modrá, zelená, žltá, nanajvýš sedem farieb). Ornamenty sa vytvárali nanášaním roztopeného včelieho vosku na škrupinu a následným namáčaním v roztoku s prírodnými farbivami. Postupovalo sa farbením od najsvetlejšieho roztoku po najtmavší. Na každej vrstve sa voskom vytvoril ornament, ktorý konzervoval príslušný farebný odtieň na škrupinke pod ním pri namočení do ďalšieho roztoku. Vosk sa nanášal v našom regióne najmä pomocou špendlíkových hlavičiek rôznej veľkosti. Základnými tvarmi, pomocou ktorými sa vytváral ornament bola bodka a kvapka, ktorá vznikala predĺžením kvapky pohybom ruky. Na záver sa vosk na vajíčku nahrial a zotrel, čím sa odhalili jednotlivé farebné ornamenty.
V minulosti sa na zdobenie zvyčajne používali dostupné uvarené vajíčka (najmä slepačie, ale v niektorých lokalitách aj kačacie a husacie), ktoré sa nevyfukovali. Verilo sa, že vajíčko má plnú magickú moc iba neporušené. Neskôr, keď sa zmenila funkcia zdobenia a obdarovania z magicko-obradového daru na estetickú, sa kvôli dlhšej trvanlivosti a ľahšej manipulácii začali na zdobenie používať výduvky. Tým k pôvodným archaickým technikám začali pridávať ďalšie techniky ale i druhy vajíčok (pštrosie, prepeličie, holubie) ale i zdobenie rôznych materiálov v tvare vajíčka (polystyrénové formy, vajíčka z papiera, zo skla, z dreva atď). Zo všetkých techník a kombinácií môžeme okrem voskovej batiky spomenúť voskovanie, farbenie, madeira, patchwork, odrôtovanie, olepovanie, leptanie, quilling, aplikácia paličkovanej čipky, háčkovania atď.
V okrese Snina, podobne ako v iných regiónoch boli kraslice (pisanki) odmenou, ktorú dostávali mládenci od dievčat za oblievačku na Veľkonočný pondelok. Išlo najmä o techniky voskovania, voskovej batiky i vyškrabávania. V roku 1959 sa v okrese Snina venovalo krasličiarstvu 29 žien, ktoré zhotovovali jednofarebné, viacfarebné i voskované kraslice.
Zdobeniu vajíčok, krasličiarstvu, sa vo väčšej miere (na predaj, na výstavy) v našom okrese venujú dodnes viaceré ženy i muži zo Sniny, Stakčína, Belej nad Cirochou, Kolonice. Avšak pre vlastnú potrebu alebo ako ukážku pre deti sa kraslice zhotovujú vo viacerých domácnostiach nášho okresu.
Mgr. Jozef Fundák
Karpatské drevené cerkvi, n. o.
Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.
V článku boli použité aj informácie z publikácií: Karpatská kraslica (Vihorlatské múzeum v Humennom, 2014), Horná Cirocha (Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985), Slovenské kraslice (Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1994).