Tkáčstvo je domáca a remeselná výroba tkanín, najmä plátna a súkna. Plátno sa vyrábalo z konope alebo z ľanu (remeslo sa niekedy označuje ako plátenníctvo) a súkno sa vyrábalo z ovčej vlny (remeslo sa niekedy označuje ako súkenníctvo). Z plátna sa šili odevy a zhotovovali rôzne pracovné a úžitkové textílie – plachty, obrusy, vrecia a podobne. Zo súkna sa zhotovovali vrchné odevy, najmä hune. Okrem huní sa vyrábalo i súkno zvané postav. Základným výrobným nástrojom tkáčov boli drevené krosná.
Konope a ľan sa v sninskom regióne pôvodne pestovali iba v obci Dlhé nad Cirochou, ktorá ako jedná obec bola založená podľa domáceho zákupného práva a nie podľa valašského práva. Jednou z povinností, ktorá ich odlišovala od valašských obcí bolo odovzdávanie konope súcich na pradenie a ľanového semena, z ktorého sa získaval olej. Najstarší doklad o ich pestovaní pochádza z urbáru humenského panstva z roku 1612. Odovzdané konope sa uskladňovalo v sninskej kúrii, ako to vyplýva z jej inventárov z rokov 1623, 1649, 1654 a 1655.
S výrobou súkna súvisí i mechanické zariadenie valcha, známe i pod miestnym názvom stupa alebo valilo. Slúžilo na splsťovanie vlnenej tkaniny na súkno. Riedka tkanina sa po prípadnom zošití dvoch jej kusov po dĺžke nakladala do väčších záhybov a uložila do valchy. Tlakom dopadajúcich drevených kladív a pôsobením teplej vody s pridanými prostriedkami na odmastenie a premáčanie vlny tkanina zhustla, zhrubla a zmenšila sa po dĺžke i po šírke. Valchy boli obyčajne súčasťou vodných mlynov. Samostatne sa budovali menej, vtedy sa jej vlastníci označovali ako samostatní remeselníci – valchári. Najstarší údaj o valche v sninskom regióne pochádza z roku 1612 z Dlhého nad Cirochou, kedy bola valcha súčasťou vodného mlyna. V Snine sa valcha, ako súčasť mlyna, prvýkrát spomína v roku 1623. Tá bola pravdepodobne spálená kurucmi, nakoľko v roku 1728 tu bola postavená nová valcha. Valchy sa nachádzali vo viacerých obciach sninského regiónu, napr. v Topoli, Kolbasove, Uliči, Novej Sedlici, Starine, Ostružnici, Veľkej Poľane, Ubli, Strihovci a Šmigovci. Valcha v Šmigovci stála v obci ešte v roku 1974 a uvažovalo sa s jej premiestnením so skanzenu SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Tkáčstvom sa vo väčšom rozsahu zaoberali v sninskom regióne predovšetkým v sninskej kúrii, o čom svedčia údaje o uskladnených množstvách konope vhodných na pradenie zo začiatku 17. storočia. V areáli kúrie sa nachádzal i samostatný dom krajčíra, ktorý je prvýkrát doložený v roku 1623. Z roku 1869 máme v Snine doložených troch tkáčov – Andreja Tokárskeho, Fridricha Honinu, ktorý pochádzal z Moravy a Antona Baugärtnera, ktorý pochádzal z Čiech. Tkanie plátna a súkna bolo v regióne veľmi hojne rozšírené ešte aj v období 1. ČSR. V roku 1930 tu bolo evidovaných 1220 výrobcov plátna a 100 výrobcov súkna.
Najviac sa plátno vyrábalo v obciach Ubľa, Ulič a Veľká Poľana. V poslednej menovanej obci bolo zároveň i najviac výrobcov súkna. Po druhej svetovej vojne výroba plátna a súkna postupne zanikla. Tkáčstvo sa preorientovalo na výrobu kobercov z handier, ktoré sa do súčasnosti zachovalo predovšetkým v Dlhom nad Cirochou.
Miroslav Buraľ
Karpatské drevené cerkvi, n. o.
Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.