Hrnčiarstvo je remeslo zaoberajúce sa výrobou keramiky z pálenej hliny, pôvodne modelovaním v ruke, neskôr s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Takto sa vyrábali hlinené nádoby do domácnosti – najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, čutory, cedáry a odkvapávače na syr, taniere, krčahy, džbány, dvojité obedáre tzv. dvojnice, včelárske okurovadlá, nádoby na výrobu sviečok, kvetináče a rôzne ďalšie, hlavne úžitkové predmety. Na vypaľovanie keramiky sa stavali tzv. poľné pece. Svoje dielne hrnčiari stavali na miestach s ložiskami kvalitnej hliny a s dobrým prístupom k drevu, ktorého bolo na výpal keramiky potrebné veľké množstvo.

Najstarší priamy známy údaj o hrnčiaroch sninského regiónu pochádza zo Sniny zo začiatku 18. storočia. Vtedy v roku 1728 sa v urbári humenského panstva v súpise poddaných spomína i Andrej Harčar so synom Jurajom. Pri nich je uvedené, že boli hrnčiarmi. Zaujímavosťou je, že bývali na jednej poddanskej domácnosti zvanej „Hrehocs“ (teda niekde v smere na obec Pichne) spolu s rodinou Gregora Tirpáka, ktorý bol sklárom. Je teda pravdepodobné, že na svoje remeslá využívali spoločnú pec – koch.

Andrej Harčar sa spomína už aj v urbári humenského panstva z roku 1703. Spolu so synom Jurajom je uvádzaný i v urbári humenského panstva z rokov 1713-1717 pod maďarizovaným priezviskom Fazekas (teda hrnčiar).

Podľa priezviska „Harčar“, teda hrnčiar súdime, že tento rod sa zaoberal hrnčiarstvom v Snine už dávnejšie, s istotou od polovice 17. storočia. Stretávame sa s nim už aj v urbári humenského panstva z roku 1657. Vtedy žil v Snine Olexa Harčar, ktorý bol želiarom (teda vlastnil dom, ale nemal žiadne polia).

Na začiatku 19. storočia (1828) pôsobil v Snine hrnčiar Ivan Hamaj a v polovici 19. storočia (1869) tu pôsobili dvaja hrnčiari – Matej Harmanský (nar. 1832, Dlhé nad Cirochou) a Ján Haluška (nar. 1823, Snina). V roku 1900 sa hrnčiarstvu v Snine venovali štyria hrnčiari. Poslednými sninskými hrnčiarmi boli Ján Halamka starší (1906, Snina – 1996, Snina) a Štefan Halamka. Z iných obcí nášho regiónu sa hrnčiarstvom v minulosti zaoberali len v Ubli.

Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.

Miroslav Buraľ

Karpatské drevené cerkvi, n. o.