Kategórie
Články

Salašníctvo – tradičné remeslo sninského regiónu

Salašníctvo je remeslo zaoberajúce sa chovom oviec pre vlnu a mlieko na salašoch. V minulosti bolo charakteristickým remeslom prevažnej časti obyvateľstva sninského regiónu, ktoré tu rozšírili Rusíni počas valašskej kolonizácie. Ovčiarske pastierstvo „salašníctvo“ bolo jedinečnosťou sninského regiónu, ktoré sa prenieslo i do najstaršej známej pečate mesta Sniny, zobrazujúcej pastiera oviec s ovečkami.

Záznam v urbári humenského panstva z roku 1612 o bačovi Jackovi Rusinovi v Snine, ktorý bol oslobodený od zemepanských povinností
Súpis chovaných oviec a kôz na salaši (košiari) v Snine z roku 1623

Valach s ovcami na pečati mesta Snina z 18. storočia

Lešné pri Snine, kde sa v minulosti nachádzal sninský salaš

Tradičný salaš tvorila drevená kolibakošiar (košarisko), čiže ohrada, kde ovce trávili noc. Salaš riadil bača, ktorý rozdeľoval prácu pastierom (juhásom) honelníkom (nováčikom na salaši). Valasi, ako sa všeobecne hovorilo ľudom pracujúcim na salaši, žili od jari do jesene na salašoch situovaných ďaleko od ľudských obydlí. Ovce sa zaháňali dole do dedín iba na zimu. Valacha bolo možné identifikovať hlavne vďaka oblečeniu. K nemu patrili aj viacprackový kožený opasok (čerez), zdobená kapsa, klobúk, ale aj ďalšie predmety. I valaška, ktorá bola bežná aj tu na Zemplíne.

Pastier s valaškou a pastierskou kapsou pri košiari v Topoli (1900)

Keďže valasi žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, museli byť aj remeselne zruční. Okrem toho boli často majstrami aj v estetickom zdobení úžitkových výrobkov, ktoré vyrábali. Mnohé motívy sa dodnes zachovali na zdobených črpákoch (nádoby na pitie žinčice), varechách, geletách (nádoby na uskladnenie a prepravu bryndze, ale používané aj pri dojení), rôznych formách na syr a oštiepky, či zdobených valaškách (balťa), ktoré slúžili na opieranie sa pri pasení v ťažkom teréne, ale aj na rúbanie dreva či ochranu pred medveďmi a vlkmi.

Črpáky východoslovenského typu charakteristické pre sninský región
Geletka z Novej Sedlice

Najznámejším produktom salašníctva je bryndza (nesolený ovčí syr, ktorý sa nechá vyzrieť, potom sa nasolí a vaľká do hrúd – tak sa kedysi robila tvrdá bryndza, kým nebol známy spôsob výroby dnešnej mäkkej) a žinčica (nápoj vyrábaný zahriatím srvátky, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri zrážaní mlieka syridlom). Pre okolie Sniny je charakteristickým horkastý druh bryndze, známy pod názvom príkry (horký) syr. Najstarší nepriamy údaj o bryndzi zo sninského regiónu pochádza z roku 1492. Je ním údaj o valachovi zo Sniny, ktorý sa volal Bryndza a bol členom zbojníckej družiny Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej.

Záznam z roku 1492 z vypočúvania členov zbojníckej družiny Fedora Holovatého, medzi ktorými je i zbojník Bryndza zo Sniny
Výroba syra na salaši v Pčolinom (1975)

Medzi typické výrobky valachov patrili aj hudobné nástroje ako rôzne píšťaly, gajdy a v našom regióne predovšetkým trembita. Posledná originálna trembita z nášho regiónu pochádza z Novej Sedlice a nachádza sa v expozícii Slovenského národného múzea – Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Jej vernú reprodukciu zhotovenú miestnym rezbárom Ladislavom Horvathom z Kolonice, využíva od minulého leta Folklórny súbor Ľude spud Beskyda z Novej Sedlice.

Trembita z Novej Sedlice v expozícii SNM – MUK Svidník

Zobrazenie pôvodných Valachov v dobovom oblečení sa zachovalo aj na viacerých ikonách z 18. storočia. Môžete ich vidieť v drevených cerkvách v Príkrej či Hrabovej Roztoke.

Valasi na ikone Narodenie Ježiša z 18. storočia v Hrabovej Roztoke
Valasi na ikone Narodenie Ježiša z 18. storočia v Príkrej
Ovca na ikone Posledný súd z Ruskej Bystrej zo 16. storočia

Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.

Miroslav Buraľ

Karpatské drevené cerkvi, n. o.