Kamenárstvo je remeslo zaoberajúce sa spracúvaním rozličných druhov kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, prípadne i maľovaním a osadzovaním na stavebné, cestárske, dlaždičské a sochárske účely. Pri ručnom spracúvaní kameňa boli základnými nástrojmi kladivá, kliny, sochory a dláta. Tunajší kamenári kameň aj ťažili, čo bolo charakteristické pre ľudové kamenárstvo v sninskom regióne.

Rozvoj kamenárstva nastal v období, kedy obyvateľstvo sninského regiónu začalo prechádzať zo salašníctva a pastierstva na pestovanie poľnohospodárskych plodín a ich spracovávanie. Pre tieto činnosti bolo nevyhnutné zabezpečiť výrobu mlynských kameňov, mlecích kameňov – žarnovov, brúsok a osličiek.

Mlynské kamene pre mlyny, ktoré sa začali budovať v regióne, sa dali vyrábať iba z vhodného druhu pieskovca, predovšetkým zlepenca. Najstarší údaj o ich výrobe u nás pochádza z obce Zvala z roku 1728. Ďalšie ústne údaje sú z obcí Ruské a Zboj. Z obce Zboj pochádza i posledný vyrobený mlynský kameň z obdobia 1. Československej republiky, ktorý sa v súčasnosti nachádza v obci Stakčín. V týchto obciach sa zároveň vyrábali i mlecie kamene – žarnovy. Zaujímavý je údaj o bani na dolovanie „čierneho mramoru“ (ide o rohovec) pravdepodobne na stavebné účely z roku 1657 v chotári Čukaloviec.

Kamenári zhotovovali i náhrobné kríže a náhrobné pomníky, predovšetkým židovské. Z 18. storočia pochádzajú jedinečné kamenné náhrobníky s trojramennými krížmi z obce Topoľa a Ruské, ktoré sú dielom miestnych kamenárov. V susednej obci Kolbasov sa na začiatku 19. storočia vyrábali židovské náhrobné pomníky (hebrejsky macevy) a pravdepodobne i pieskovcové prícestné kríže – božie muky. Väčšina z nich však vznikla v kamenárskych dielňach v susednej Haliči v dnešnom Poľsku.

Rozvoj kamenárstva v sninskom regióne na prelome 18. a 19. storočia nastal v súvislosti výstavbou zemepanských sídiel. Zručnými kamenármi vtedy boli kamenári v Belej nad Cirochou, čo sa prenieslo i do obecného erbu. Na ňom je zobrazený kamenár, ktorý spracováva kamenný stĺp. Údajne sú to stĺpy, ktoré vyhotovili pre sninský kaštieľ. Dielom kamenárov zo Sniny je kaštielik na Morskom oku postavený v roku 1924.

Z miestneho pieskovca sa vyrábali i rôzne pomníky. Z nich si pozornosť zaslúži zaniknutý pomník bývalému okresnému náčelníkovi Júliusovi Durčinskému z roku 1933. Vytesaný bol v Ubli a osadený v sedle Ubčí nad Kalnou Roztokou. V chotári obce Zboj sa nachádza niekoľko pieskovcových pomníkov od miestneho kamenára Petra Sičaka. Ten do nich vytesával svoje ľudové básne. Aj v najmladšej obci Zemplínske Hámre sa na miestnom cintoríne a v hámorskom múzeu nachádza niekoľko nádherných náhrobných kameňov z pieskovca, dokumentujúcich umelecký prejav miestnych kamenárov.

Najvýznamnejšou kamenárskou pamiatkou sninského regiónu je kamenná cesta do Ruského sedla, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Známa je i pod názvom Porta (Via) Rusica a dokumentuje technológiu výstavby kamenných ciest v polovici 19. storočia.

Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.

Miroslav Buraľ

Karpatské drevené cerkvi, n. o.