K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských kúpeľov a do Hradca Králové. Všetky sú chránené ako národné kultúrne pamiatky a jeden z nich, v Ruskej Bystrej je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Drevené chrámy boli typickými sakrálnymi stavbami predovšetkým pre obce osídlené rusínskym obyvateľstvom. Paradoxne, hoci prevažná väčšina Rusínov na Zemplíne po stáročia žila v neuveriteľne biednych pomeroch, drevené chrámy predstavujú vrchol ich umelecko-historického dedičstva.
Drevené chrámy sú súhrnom umeleckého cítenia a zručností viacerých remesiel, z ktorých niektoré na Zemplíne zanikli. Základná konštrukcia chrámu je výsledkom práce tesárov. Práve Rusíni boli zručnými tesármi. Dokumentujú to záznamy v Urbári humenského panstva z roku 1612. V ňom sa osobitne označujú s tým, že mali povinnosť vykonávať tesárske práce pre zemepánov podľa ich potrieb. V uvedenom období títo tesári postavili napr. drevenú kúriu a majer v Snine.
Po architektonickej stránke boli chrámy buď lemkovského alebo bojkovského typu. Lemkovský typ reprezentuje chrám z Malej Poľany (prenesený do Hradca Králové a jeho replika sa nachádza v Habure). Bojkovský typ zasa reprezentuje chrám zo Zboja (prenesená do Bardejovských Kúpeľov) a miniatúra zaniknutej cerkvi z Uliča. Všetky ostatné zachované chrámy na Zemplíne sú bojkovského typu, ktoré boli na prelome 18. a 19. storočia stavebne upravované.
Drevené chrámy sa vždy pokrývali dreveným štiepaným šindľom. Práve šindliarstvo bolo po stáročia remeslom typickým pre obce v okolí Sniny a Medzilaboriec v chotároch, ktorých rástla jedľa biela. Pretrvalo až do polovice 20 storočia, pričom šindľom zásobovali celý Zemplín. Najstarším spôsobom šindľovania bolo jeho ukladanie na tzv. dranku. Týmto spôsobom je prekrytý chrám v Jalovej, trupáreň v Topoli a nový pravoslávny chrám v Snine. Väčšina chrámov je však pokrytá šindľom na tzv. drážku. Ozdobný spôsob ukladania šindľa na tzv. rybie šupiny je možné vidieť na chráme v Hrabovej Roztoke. Týmto spôsobom bola do 60. rokov 20. storočia ozdobená i veža chrámu v Ruskej Bystrej.
Okna, dvere a predovšetkým železné kríže boli dielom umeleckého cítenia remeselníkov. Prvotne boli okna drevených chrámov zakryté blanami z vnútornosti hovädzieho dobytka. Až neskôr sa do drevených rámov začali vkladať okrúhle sklíčka, ktoré boli dielom sklárov, tzv. skliničarov. Posledné takého okno, resp. jeho torzo môžeme vidieť v Ruskej Bystrej. Tieto sklíčka sa odlievali na Zemplíne. Skliničarov máme doložených v 17. storočí v Pčolinom a Snine. Vrcholom kováčskeho umenia boli ručne kované železné kríže na vežiach, ktoré sa zachovali na viacerých chrámoch. Kováči taktiež ozdobovali i vchodové dvere. Kľučiari do nich vyrábali zámky vysokej umeleckej úrovne. Takéto vchodové dvere, kde sa skĺbuje krása a funkčnosť remeselnej činnosti kováčov a kľučiarov môžeme obdivovať v Hrabovej Roztoke.
Interiérová výzdoba drevených chrámov je výsledkom práce viacerých remeselných činností. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta ikonostas, oddeľujúci jeho centrálnu časť – loď od oltárnej. Ikonostasy sú výsledkom súčinnosti dvoch umeleckých remesiel – rezbárstva a ikonopisectva. Najznámejším zemplínskym rezbárom ikonostasov bol Martin Duchnovič z Topole. Ten na prelome 18. a 19. storočia vyrezal viacero ikonostasov do chrámov predovšetkým v okolí Michaloviec. Väčšina dnešných ikonostasov a bohato vyrezávaných oltárov v drevených chrámoch na Zemplíne pochádza z rezbárskych dielni v dnešnom Poľsku (Rybotyč). Ojedinelou rezbárskou výzdobou v podobe vyrezávaných stĺpov sa vyznačuje interiér dreveného chrámu v Ruskej Bystrej.
Taktiež väčšina ikon na Zemplíne je dielom ikonopiscov z poľskej Haliče (Rybotyč, Premysl), resp. z územia dnešnej Ukrajiny (Ľvov, Slavsko). Ikony sa však písali i v monastýroch na Zemplíne (Krásny Brod), resp. v jeho okolí (Buková Hôrka, Malyj Bereznyj). Najznámejším zemplínskym ikonopiscom je mních Teodor Spalinskyj. Známy je predovšetkým ikonou Krasnobrodskej Bohorodičky. Ikony na Zemplíne boli i dielom tzv. putujúcich ikonopiscov. Tí písali predovšetkým ikonu Posledného súdu v období, keď sa v niektorej obci práve staval drevený chrám. Ikona Posledného súdu bola vždy tak rozmerná, že ju nebolo možne do chrámu vniesť cez vchodové dvere, ale iba cez strechu počas jeho výstavby. Z chrámu sa dali vyniesť iba ako rozrezané na menšie časti. Takto boli do múzeí vynesené tieto ikony z chrámov v Topoli, Zboji a Ruskej Bystrej.
Svietniky do chrámov vyrábali tokári a kolári, sviečky z včelieho vosku odlievali voskári, truhlice vyrábali stolári a výšivkami ich vyzdobovali šikovné výšivkárky. Jedinečným remeslom súvisiacim s drevenými chrámami na Zemplíne bolo iluminátorstvo bohoslužobných kníh. Najznámejším zemplínskym iluminátorom bol kantor (ďak) Smerečanskyj z Uliča, ktorý prepisoval a iluminoval knihy v polovici 17. storočia. Ďalších iluminátorov máme doložených z obciach Starina a Kolbasov. Dnes už do zabudnutia upadla tradícia používania dlhej pastierskej trúby – trembity pri náboženských obradoch. Ta sa hojne používala ešte v 18. storočí, predovšetkým tam, kde chrám ešte nemal zvony. Dielom zručných kamenárov boli pieskovcové božie muky, ktoré postupne nahradzovali bohato zdobené drevené božie muky.
Ku všetkým remeslám, ktoré prispeli k tomu, že drevené chrámy na Zemplíne sú vrcholnými umelecko-historickými pamiatkami Rusínov na Slovensku je potrebné pristupovať s úctou a pokorou pred ich tvorcami. Na druhej strane je potrebné drevené chrámy nielen obdivovať a chrániť, ale i zachovať a oživovať tradičné remeslá súvisiace s týmito skvostami ľudovej architektúry.
Slávka Kerekaničová
Karpatské drevené cerkvi n. o., Snina
Realizované s finančnou podporou Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu – program Podpora regionálneho rozvoja“
