Šindliarstvo je dávne remeslo spojené so životom človeka na vidieku ale aj v mestách. Výroba drevenej strešnej krytiny zo šindľov patrila k živej tradícii stavebných remesiel ešte do polovice 20. storočia. Postupný útlm šindliarstva súvisí s rozširovaním výroby keramických, plechových a ďalších krytín. V súčasnosti sú šindľové strechy väčšinou len na pamiatkových objektoch.
V sninskom regióne bolo šindliarstvo rozšírené hlavne v obciach s výskytom dostatočného množstva ihličnatých drevín. Vyrábali sa prevažne z jedľového dreva, výnimočne i z bukového dreva.
Strom s rovným kmeňom sa narezal pílou na klátiky, ktoré mali dĺžku šindľov. Potom sa od stredu lúčovito štiepal sekerou na hrúbku šindľa. Šindle sa ďalej strúhali oberučným nožom na strúhacom stolci. Do hrubšej hrany šindľa sa nožom vyrezal žliabok na spájanie šindľov (žliabkovanie, fugovanie, paženie), tak aby sa do žliabku jedného šindľa zasunula úzka hrana nasledujúceho šindľa.
V 20. storočí sa začali šindle vyrábať aj rezaním na pílach, tzv. šindliarkach. Takáto výrobňa šindľov sa nachádzala v obci Runina. Vznikla adaptáciou vodného kolesa zo zaniknutého vodného mlyna na rieke Ulička. Výroba bola rýchlejšia, no trvanlivosť šindľov kratšia.
V minulosti šindliarstvo úzko súviselo s tesárstvom. Príkladom je výroba drevených súsekov z dosiek šindľového tvaru, ktoré sa používali na uskladňovanie odevov a poľnohospodárskych plodín.
Najstaršie údaje o výrobe šindľov zo sninského regiónu sa nám zachovali v urbári humenského panstva z roku 1612. Medzi každoročné povinnosti poddanských domácností patrilo i odovzdávanie 500 ks šindľov v obciach Hostovice, Kolbasov, Rozdiel (zaniknutá obec pri Novej Sedlici), Ruské, Runina, Ruský Potok, Smolník, Telepovce (dnes Osadné), Topoľa, Zboj a Zvala. Výnimku mala len poddanská domácnosť v Ruskom Potoku, ktorá odovzdávala iba po 250 ks šindľov. Zato po 500 ks šindľov v tejto obci, ako jedinej z regiónu, odovzdával aj šoltés.
Podľa súpisov a archívnych záznamov v roku 1691 takto pre potreby sninského kaštieľa bolo dodaných 14 425 ks šindľov z obcí sninského regiónu. Šindľovou strechou boli okrem objektov zemepánov (kaštieľov, majerov a rôznych hospodárskych objektov) pokryté iba drevené a murované sakrálne stavby.
Povinnosť odovzdávania šindľov trvala takmer 200 rokov, až do jej zrušenia tereziánskymi reformami v 18. storočí. Domáca výroba šindľov sa však zachovala i naďalej až do polovice 20. storočia. Nahradzovaním šindľa inými trvanlivejšími krytinami jeho výroba postupne upadala. V súčasnosti sa zredukovala len na rekonštrukčné práce spojené s obnovou historických pamiatok – chrámov, zvoníc či ohrád, resp. obnovu šindľových striech prvkov turistickej infraštruktúry – informačných panelov.
Miroslav Buraľ
Daniela Galandová
Karpatské drevené cerkvi, n. o.
Článok bol spracovaný v rámci projektu „Tradície pre súčasnosť – rozvojový koncept oživenia remeselnej činnosti“ realizovaného s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja 2018“.