[alpine-phototile-for-picasa-and-google-plus src=“user_album“ uid=“107709970368246827303″ ualb=“6279065488942899777″ imgl=“fancybox“ style=“wall“ row=“4″ size=“110″ num=“100″ highlight=“1″ align=“center“ max=“100″ nocredit=“1″]

Ešte v decembri minulého roka boli dokončené reštaurátorské práce mobiliáru dreveného gréckokatolíckeho chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke. Zreštaurovaný bol ikonostas, ale tiež vzácne ikony prestolu, žerveníka a ďalší mobiliár chrámu – dva procesiové kríže a truhlica. Dnes je už ikonostas aj spomínaný mobiliár späť v Hrabovej Roztoke. Reštaurátorské práce boli uskutočnené Oblastným reštaurátorským ateliérom Pamiatkového úradu v Bratislave v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaného z Grantov EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, spolufinancovaného organizáciou Karpatské drevené cerkvi, n. o. a Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát.

Najstarší údaj o ikonách v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke pochádza z roku 1750 z kanonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Emanuela Olšavského. Biskup o nich zaznamenal: „Obraz jeden Bohorodičky, druhé (ikony) staré“.  Z daného zápisu vyplýva, že na ikonostase sa nachádzali tri hlavné ikony s cárskymi dverami, ikona Mandylion, Deesis a Ukrižovanie, tak ako bývalo v tom období pravidlom. Chýbal rad apoštolov a prorokov. Samostatne sa nachádzali ešte ikona Posledného súdu a ikony na prestole a žertveníku. Slovo „staré“ naznačovalo, že mohli pochádzať predovšetkým zo 16. storočia a teda boli napísané v duchu byzantských tradícií.

Štvrtou hlavnou ikonou na ikonostase bola už spomínaná ikona sv. Bohorodičky Hodigitrie. Tá bola oproti ostatným novšieho dáta, buď zo 17. storočia, resp. prvej polovice 18. storočia. Žiadna z ikon, ktoré uvádzal biskup Emanuel Olšavský, sa do dnešných dní v chráme nezachovala. Počas aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcie chrámu sa však našlo niekoľko fragmentov z prestolu a ikonostasu. Pozornosť si zaslúži predovšetkým medailón z rámu cárskych dverí zo 17. storočia a medailón a drevorezba anjelika z rámu niekdajšej ikony sv. Bohorodičky Hodigitrie.

Po vizitácii biskupa Emanuela Olšavského, v priebehu druhej polovice 18. storočia, došlo v chráme k postupnej výmene ikon. Dnes je zrejmé, že ikony v Hrabovej Roztoke boli napísané vo viacerých obdobiach a teda aj rôznymi ikonopiscami.

Najstaršou časťou ikonostasu sú cárske dvere zo 17. storočia, premaľované v roku 1794, o čom svedčí nápis pod postavou sv. Bazila Veľkého: „Tento obraz dala namaľovať Olena Danková 1794“. Sú raritou aj vďaka zobrazeniu Jesseho stromu s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. O niečo mladšia, z 18. storočia, je celá vrchná baroková časť ikonostasu. Štvrtý rad, tzv. rad prorokov pozostávajúci zo šiestich medailónov s dvojicami prorokov a centrálnym krížom, plne zodpovedá zásadám ikonografie. Na kríži je nápis Isus Christus v troch jazykoch – hebrejčine, gréčtine a latinčine. Tretí, tzv. apoštolský rad s ikonou Krista Pantokratora v strede, sa už vyznačuje západnými atribútmi, podľa ktorých možno jednotlivých svätcov dobre rozpoznať – nôž (sv. Bartolomej), pero (sv. Lukáš), kľúč (sv. Peter), čaša (sv. Ján) či píla (sv. Simon). Mená svätcov v azbuke, typické pre byzantské ikony, tu však chýbajú. V druhom rade sviatkov nebolo dodržané ich poradie podľa východného kalendára, navyše ikonopisec tu vniesol niektoré ľudové prvky, predovšetkým na ikone Roždestvo Isusa Christa (Narodenie Ježiša Krista), kde sú zobrazení pastieri v dobovom oblečení. Takéto stvárnenie je na ikonách skutočne ojedinelé a dnes vďaka tomu vieme ako vyzeral mužský ľudový kroj Rusínov v 18. storočí. Dolný, tzv. hlavný rad nemožno považovať za ikony, ale skôr za maľby naivného ľudového maliara, ktoré sú na plátne. Sv. Bazil Veľký, ktorému je chrám zasvätený, je zobrazený v celku, zatiaľ čo ostatní svätí sú zobrazení len po kolená. Zvláštne je, že na jeho hlavu autor akosi pozabudol nakresliť biskupskú mitru. Tú nakreslil vedľa svätca.

Medzi umelecké skvosty chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke patrí jednoznačne prestolná ikona Ukrižovanie z 18. storočia, ktorá je takmer na vlas podobná prestolnej ikone chrámu sv. Mikuláša Biskupa v blízkej obci Ruská Bystrá. Ikona osadená v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme, je dielom veľmi šikovného ľudového majstra – ikonopiscu, ktorý Ježiša zobrazil s polozavretými očami, veľkými dlaňami a veľmi krátkymi nohami. Navyše celé telo má Ježiš neobvykle pokryté množstvom rán a z nich prýštiacich kvapiek krvi. Bohorodička má nad Ježišom emotívne rozpäté ruky. Slnečnice nad ramenami kríža predstavujú slnko a mesiac. Rovnako nádherný a bohato vyrezávaný je procesiový kríž so zobrazením Bohorodičky. Z toho istého obdobia pochádza i ďalšia ikona Ukrižovanie na žertveníku.

Miroslav Buraľ