Karpatské drevené cerkviSPOLOČNE PÍŠEME HISTÓRIU NAJSTARŠIEHO PRÍCESTNÉHO KRÍŽA V ULIČSKEJ DOLINE ❤️Ďakujeme za modlitby za počasie, lebo aj vďaka nim sa nám podarilo spevniť štruktúru pieskovca, doplniť a doslova vymodelovať stratenú hmotu kríža. Je pred nami najťažšia fáza – nanovo vytesať pôvodný text do kameňa. Presne podľa zachovanej už historickej fotografie. Pieskovcový kríž z roku 1888 pred vstupom […]
Pieskovcový kríž z roku 1888 pred vstupom do obce Príslop od sedla Karcaba, známy aj ako Petrašovičov kríž, je najstarším krížom v Uličskej doline. Dal ho postaviť starinský farár Anton Petrašovič (1842–1901), ktorý sa narodil v obci Štefanovce a za gréckokatolíckeho kňaza bol vysvätený 1. septembra 1867. Anton Petrašovič bol správcom viacerých farností, v rokoch 1868 – 1869 v Rokytove pri Humennom, v rokoch 1869 – 1871 v Hostoviciach, v rokoch 1872 – 1881 v Barakony, v rokoch […]
Tradičná žatva v Topoli patrí medzi najkrajšie momenty, kedy si pripomíname, čo všetko vedeli robiť naši predkovia, aby mali strechu nad hlavou. Je úžasné, že aj v dnešnej dobe sa nájdu ľudia, ktorí poznajú a používajú tradičné postupy výroby či obnovy slamených striech. Od zasiatia semienok raže, ručné kosenie, viazanie a kladenie na strechu. K tomu časom pribudli strechy zo smrekových […]
Expozícia ľudovej architektúry a bývania Vihorlatského múzea v Humennom oslavuje 40. výročie. Pri tejto krásnej príležitosti pripravilo Vihorlatské múzeum uplynulú nedeľu pre širokú verejnosť jedinečný program „Oživené remeslá“. Je pre nás česť, že sme súčasťou osláv tohto jubilea mohli byť aj my s našim remeselným workshopom IKONICKÝ ZEMPLÍN. Spolu s najmenšími sme si povedali viac o tradičnom […]
Uplynulá nedeľa bola sviatkom Nanebovstúpenia Pána, ktorému sú zasvätené aj tunajšie dva gréckokatolícke chrámy. Murovaný farský chrám z roku 1995 a rovnako aj drevený chrám z roku 1755, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Do obnoveného chrámu bol inštalovaný zreštaurovaný pôvodný ikonostas a to bol dôvod jeho opätovného požehnania vysokopreosvieteným vladykom Jonášom Maximom, prešovským arcibiskupom a metropolitom. Túto veľkú udalosť si […]
Šmigovec a Hrabová Roztoka sú jedny z najkrajších obcí na predhorí Vihorlatských vrchov, situované v Prešovskom kraji v blízkosti hranice s Ukrajinou. Na kráse obcí sa významnou mierou podieľa aj zachovaná tradičná architektúra reprezentovaná drevenými chrámami, ktoré sú vo vlastníctve Gréckokatolíckej farnosti Šmigovec. Roky dozadu oba chrámy chradli. Vzácny ikonostas spolu s prestolom z gréckokatolíckej cerkvi Nanebovstúpenia Pána […]
V Sninských novinách č. 2/2020 sme Vás oboznámili s drevenými chrámami východného obradu, ktoré patria k najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam Zemplína. Poukázali sme na skutočnosť, že drevený chrám so svojou interiérovou výzdobou je výsledkom činnosti umeleckej zručnosti viacerých remesiel. Druhou, menej známou stránkou pri drevených chrámoch je problematika ich údržby a prevádzky. Tým, že sú postavené z dreva, podliehajú […]
K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských kúpeľov […]
Ikona – z gréckeho slova „eikon“ = obraz. Vyvinula sa z egyptských posmrtných obrazov a vo východnej cirkvi sa z pôvodného posmrtného obrazu zložitým vývojom zmenila v reprezentatívny cirkevný obraz a kultový predmet. Pôvodnou vlasťou ikonomaľby je Byzancia. V 10. storočí kresťanstva z Grécka (Byzancie) vo Veľkomoravskej ríši sa prostredníctvom Cyrila a Konštantína (Metóda) dostáva na dnešné územie Slovenska. Ikony patria k jedinečným pamiatkam vývoja […]
Tkáčstvo je domáca a remeselná výroba tkanín, najmä plátna a súkna. Plátno sa vyrábalo z konope alebo z ľanu (remeslo sa niekedy označuje ako plátenníctvo) a súkno sa vyrábalo z ovčej vlny (remeslo sa niekedy označuje ako súkenníctvo). Z plátna sa šili odevy a zhotovovali rôzne pracovné a úžitkové textílie – plachty, obrusy, vrecia a podobne. Zo súkna sa zhotovovali vrchné odevy, najmä hune. Okrem […]